Oslo 14. februára (TASR) - Nórski politici by mali byť otvorení myšlienke, že štátny investičný fond začne opätovne investovať do akcií zbrojárskych podnikov. V súčasnosti má investovanie do týchto firiem z etických dôvodov zakázané. Uviedla to tento týždeň guvernérka nórskej centrálnej banky Ida Wolden Bacheová. Informovala o tom agentúra Reuters.

Nórsky investičný fond, ktorý je najväčším fondom svojho druhu na svete, v súčasnosti nemôže kupovať akcie firiem ako BAE Systems, Lockheed Martin, Safran, ale ani akcie Boeingu či Airbusu. Dôvodom je ich podiel na výrobe zbraní vrátane jadrových. Tieto etické princípy, ktoré sú v platnosti od roku 2004, však možno bude potrebné zmeniť, povedala Wolden Bacheová počas prezentácie výročnej správy.

"Musíme byť otvorení možnosti, že dôjde k zmene hodnotenia toho, čo je a čo nie je z etického hľadiska akceptovateľné," dodala šéfka centrálnej banky s tým, že svet sa opätovne vyzbrojuje a napätie medzi krajinami rastie. Pridala sa tak k diskusii v Nórsku o tom, či fondu umožniť, aby sa vrátil k investíciám do výrobcov zbraní.

Podľa opozičnej Konzervatívnej strany je potrebné zvážiť uvoľnenie súčasných obmedzení fondu. Jej predstavitelia uviedli, že momentálne nemá zmysel vyraďovať z investícií fondu firmy, ktorých výrobky sú pre obranu Nórska a jeho spojencov kľúčové.

Nórska centrálna banka spravuje investičný fond prostredníctvom spoločnosti NBIM (Norges Bank Investment Management). Avšak o tom, do akých akcií smie fond investovať, rozhoduje nórsky parlament. Prípadná zmena etických princípov fondu a opätovné investovanie do zbrojárskych firiem tak môže skončiť na stole ministra financií, ktorým sa nedávno stal Jens Stoltenberg. Ten bol do októbra minulého roka generálnym tajomníkom NATO a sám vyzýval na zvýšenie výdavkov členských štátov organizácie na obranu.