FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Téma vyvoláva podľa slov predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andreja Gajdoša veľa otázok.
Autor TASR
Nitra 25. septembra (TASR) - Nové genómové technológie (NGT), ich vplyv na konkurencieschopnosť, produkciu potravín, životné prostredie i spotrebiteľov rozdeľujú odbornú i laickú verejnosť. Skonštatovali to účastníci odbornej konferencie, ktorí sa vo štvrtok stretli v priestoroch výskumného centra AgroBioTech v Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
Téma vyvoláva podľa slov predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andreja Gajdoša veľa otázok. Európska komisia aktuálne otvára dvere pre obchod tretím krajinám, kde sa tieto technológie už usadili, skonštatoval. Analýza 147 štúdií ukázala, že technológie genetickej úpravy už priemernými hodnotami znížili použitie pesticídov o 37 %, zvýšili výnosy o 2,7 % a zisky farmárov o 68 %. „Bez týchto technológií by sme na svete potrebovali o 3,4 % viac poľnohospodárskej pôdy, aby sme dosiahli túto produkciu, je to výmera celého Španielska,“ povedal.
Zároveň pripomenul, že kritici NGT upozorňujú na neistotu genetických zmien, možné ekonomické dôsledky pre farmárov, na etické otázky vlastníctva semien i na to, že nie je k dispozícii dostatok štúdií. Pripomenul, že v Európskej únii je prirodzená nedôvera voči genetickým technológiám.
Podľa Gajdoša je NGT novšia a modernejšia technológia ako geneticky modifikované organizmy (GMO), ktorej produkty sa začali objavovať v 90. rokoch. Legislatíva regulujúca GMO bola prijatá okolo roku 2000 a bude platná naďalej. Technológia NGT vznikla po roku 2001. „Umožňuje oveľa presnejšiu, cielenú úpravu génov, ako to bolo pri GMO. Úprava génov, ktorá sa robí cez NGT, môže nastať aj bežne vo voľnej prírode alebo pri konvenčnom šľachtení,“ skonštatoval Gajdoš.
NGT rastliny sa podľa jeho slov nedajú bežne rozoznať od tých, ktoré vznikli v prírode alebo bežným šľachtením. Nedochádza k prenosu génov medzi druhmi, ktoré sa nemôžu bežne rozmnožovať v prírode. NGT umožňuje šľachtenie uľahčiť a urýchliť. „Je to iná, modernejšia, lepšia, bezpečnejšia, cielenejšia technológia šľachtenia ako GMO, a preto aj podľa výskumov bude viac akceptovateľná spotrebiteľmi, aj verejnosťou,“ povedal Gajdoš.
Nové genómové technológie predstavujú súbor nástrojov, ktorý dopĺňa tradičné šľachtiteľské techniky a prispieva k riešeniu súčasných výziev, ako sú zmena klímy a konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva. Tieto techniky však v Európe ešte nedosahujú svoj plný potenciál.
Môžu byť dôležitým nástrojom na zvýšenie potravinovej bezpečnosti v EÚ a zároveň zlepšiť vplyv poľnohospodárstva a potravinových dodávateľských reťazcov na klímu, biodiverzitu a ochranu prírodných zdrojov. Závislé sú však od prijatia spotrebiteľmi a príslušnými zainteresovanými stranami, ako aj od prijatia efektívnej legislatívy.
Téma vyvoláva podľa slov predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andreja Gajdoša veľa otázok. Európska komisia aktuálne otvára dvere pre obchod tretím krajinám, kde sa tieto technológie už usadili, skonštatoval. Analýza 147 štúdií ukázala, že technológie genetickej úpravy už priemernými hodnotami znížili použitie pesticídov o 37 %, zvýšili výnosy o 2,7 % a zisky farmárov o 68 %. „Bez týchto technológií by sme na svete potrebovali o 3,4 % viac poľnohospodárskej pôdy, aby sme dosiahli túto produkciu, je to výmera celého Španielska,“ povedal.
Zároveň pripomenul, že kritici NGT upozorňujú na neistotu genetických zmien, možné ekonomické dôsledky pre farmárov, na etické otázky vlastníctva semien i na to, že nie je k dispozícii dostatok štúdií. Pripomenul, že v Európskej únii je prirodzená nedôvera voči genetickým technológiám.
Podľa Gajdoša je NGT novšia a modernejšia technológia ako geneticky modifikované organizmy (GMO), ktorej produkty sa začali objavovať v 90. rokoch. Legislatíva regulujúca GMO bola prijatá okolo roku 2000 a bude platná naďalej. Technológia NGT vznikla po roku 2001. „Umožňuje oveľa presnejšiu, cielenú úpravu génov, ako to bolo pri GMO. Úprava génov, ktorá sa robí cez NGT, môže nastať aj bežne vo voľnej prírode alebo pri konvenčnom šľachtení,“ skonštatoval Gajdoš.
NGT rastliny sa podľa jeho slov nedajú bežne rozoznať od tých, ktoré vznikli v prírode alebo bežným šľachtením. Nedochádza k prenosu génov medzi druhmi, ktoré sa nemôžu bežne rozmnožovať v prírode. NGT umožňuje šľachtenie uľahčiť a urýchliť. „Je to iná, modernejšia, lepšia, bezpečnejšia, cielenejšia technológia šľachtenia ako GMO, a preto aj podľa výskumov bude viac akceptovateľná spotrebiteľmi, aj verejnosťou,“ povedal Gajdoš.
Nové genómové technológie predstavujú súbor nástrojov, ktorý dopĺňa tradičné šľachtiteľské techniky a prispieva k riešeniu súčasných výziev, ako sú zmena klímy a konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva. Tieto techniky však v Európe ešte nedosahujú svoj plný potenciál.
Môžu byť dôležitým nástrojom na zvýšenie potravinovej bezpečnosti v EÚ a zároveň zlepšiť vplyv poľnohospodárstva a potravinových dodávateľských reťazcov na klímu, biodiverzitu a ochranu prírodných zdrojov. Závislé sú však od prijatia spotrebiteľmi a príslušnými zainteresovanými stranami, ako aj od prijatia efektívnej legislatívy.
