MS v hokeji 2026
Všetky správy
Novela určuje novú definíciu budovy s nulovými emisiami, ako aj obsah plánu obnovy budov a pravidlá, ktoré vyžadujú, aby existujúce budovy spĺňali požiadavku na energetickú hospodárnosť.
Autor TASR
Bratislava 3. júna (TASR) - Vládny návrh novely zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorý Národná rada (NR) SR v stredu posunula do druhého čítania, má za cieľ prevziať obsah novej európskej smernice v tejto oblasti z apríla 2024. Tá určuje nový cieľ dosiahnuť od 1. januára 2030 pri nových a významne obnovených budovách energetickú úroveň s nulovými emisiami. Pôvodná eurosmernica z roku 2010 upravovala postup a harmonogram dosiahnutia energetickej úrovne nových a významne obnovených budov s takmer nulovou potrebou energie od 31. decembra 2020.
Novela má byť účinná od 1. novembra 2026. „Cieľom právnej úpravy je podporiť energetickú hospodárnosť budov a obnovu existujúceho fondu budov vzhľadom na dlhodobý cieľ dekarbonizácie fondu budov do roku 2050. Navrhovaný zákon reflektuje postupnosť dosiahnutia cieľov oboch smerníc,“ uviedlo v návrhu Ministerstvo dopravy (MD) SR.
Pripomenulo, že sektor budov patrí medzi kľúčové oblasti klimatickej politiky Európskej únie (EÚ), ktorá prijala ciele klimatickej neutrality do roku 2050. Problémom je vysoká energetická náročnosť existujúcich budov a ich závislosť od fosílnych palív, čo vedie k významným emisiám skleníkových plynov a prispieva ku klimatickej zmene.
Novela určuje novú definíciu budovy s nulovými emisiami, ako aj obsah plánu obnovy budov a pravidlá, ktoré vyžadujú, aby existujúce budovy spĺňali požiadavku na energetickú hospodárnosť. „Ďalej zavádza požiadavku na zavedenie systému pasportov obnovy budovy, na inštaláciu zariadení, ktoré využívajú slnečnú energiu v budove,“ priblížil rezort dopravy.
Návrh zároveň rozširuje požiadavku na infraštruktúru pre udržateľnú mobilitu miernym zvýšením doterajšej povinnosti, a to vybaviť nabíjacími bodmi a infraštruktúrou vedenia pre elektrické vozidlá, pre vlastníka novej alebo významne obnovovanej budovy, ktorá má viac ako päť parkovacích miest, resp. nebytovej budovy s viac ako 20 parkovacími miestami.
Požiadavky na energetickú hospodárnosť budov zo smernice z roku 2010 už obsahuje platné znenie zákona o energetickej hospodárnosti budov. Zákon napríklad upravuje povinnosť energetickej certifikácie, obsah dlhodobej stratégie obnovy fondu budov a zabezpečenie prechodu výstavby budov po roku 2020 na budovy s takmer nulovou potrebou energie.
Novela upravuje aj zákon o správcoch bytových domov a zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Navrhujú sa najmä potrebné úpravy vo vzdelávaní správcov vyplývajúce zo zákona o vzdelávaní dospelých.
Požiadavky súvisiace s pravidelnou kontrolou vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách vrátane zavedenia nezávislého systému kontroly správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov sú v kompetencii Ministerstva hospodárstva (MH) SR. To ich má prevziať návrhom zákona, ktorý nahradí zákon o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov vrátane zmeny živnostenského zákona a zákona o energetickej efektívnosti.
Novela má byť účinná od 1. novembra 2026. „Cieľom právnej úpravy je podporiť energetickú hospodárnosť budov a obnovu existujúceho fondu budov vzhľadom na dlhodobý cieľ dekarbonizácie fondu budov do roku 2050. Navrhovaný zákon reflektuje postupnosť dosiahnutia cieľov oboch smerníc,“ uviedlo v návrhu Ministerstvo dopravy (MD) SR.
Pripomenulo, že sektor budov patrí medzi kľúčové oblasti klimatickej politiky Európskej únie (EÚ), ktorá prijala ciele klimatickej neutrality do roku 2050. Problémom je vysoká energetická náročnosť existujúcich budov a ich závislosť od fosílnych palív, čo vedie k významným emisiám skleníkových plynov a prispieva ku klimatickej zmene.
Novela určuje novú definíciu budovy s nulovými emisiami, ako aj obsah plánu obnovy budov a pravidlá, ktoré vyžadujú, aby existujúce budovy spĺňali požiadavku na energetickú hospodárnosť. „Ďalej zavádza požiadavku na zavedenie systému pasportov obnovy budovy, na inštaláciu zariadení, ktoré využívajú slnečnú energiu v budove,“ priblížil rezort dopravy.
Návrh zároveň rozširuje požiadavku na infraštruktúru pre udržateľnú mobilitu miernym zvýšením doterajšej povinnosti, a to vybaviť nabíjacími bodmi a infraštruktúrou vedenia pre elektrické vozidlá, pre vlastníka novej alebo významne obnovovanej budovy, ktorá má viac ako päť parkovacích miest, resp. nebytovej budovy s viac ako 20 parkovacími miestami.
Požiadavky na energetickú hospodárnosť budov zo smernice z roku 2010 už obsahuje platné znenie zákona o energetickej hospodárnosti budov. Zákon napríklad upravuje povinnosť energetickej certifikácie, obsah dlhodobej stratégie obnovy fondu budov a zabezpečenie prechodu výstavby budov po roku 2020 na budovy s takmer nulovou potrebou energie.
Novela upravuje aj zákon o správcoch bytových domov a zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Navrhujú sa najmä potrebné úpravy vo vzdelávaní správcov vyplývajúce zo zákona o vzdelávaní dospelých.
Požiadavky súvisiace s pravidelnou kontrolou vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách vrátane zavedenia nezávislého systému kontroly správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov sú v kompetencii Ministerstva hospodárstva (MH) SR. To ich má prevziať návrhom zákona, ktorý nahradí zákon o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov vrátane zmeny živnostenského zákona a zákona o energetickej efektívnosti.
