Quantcast
< sekcia Ekonomika

Novela o riešení krízových situácií má zabezpečiť stabilitu bánk v SR

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Cieľom je zaviesť možnosti podpisu dohody o preklenovacom financovaní vo forme úverovej linky, alebo dohody o úverovom mechanizme. Navyše finančné inštitúcie by mali obozretnejšie poskytovať úvery.

Bratislava 6. septembra (TASR) - Zabezpečenie vyššej stability bankového sektora na Slovensku je cieľom novely zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Na rokovanie parlamentu ju predložilo Ministerstvo financií (MF) SR. Poslanci dnes poslali právnu normu do 2. čítania.

Hlavným cieľom novely zákona je zavedenie možnosti podpisu dohody o preklenovacom financovaní vo forme úverovej linky, alebo dohody o úverovom mechanizme, ktorú bude môcť podpísať vláda s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií. Úverový mechanizmus bude slúžiť pre potreby riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie so sídlom na území Slovenska.

"Novelou sa zároveň zosúlaďujú právomoci Protimonopolného úradu SR pri riešení krízových situácií na základe konzultácií s Európskou komisiou v oblasti ochrany hospodárskej súťaže," priblížil rezort financií v predkladacej správe.

Bankový odvod by mal zostať vo výške 0,2 %

Banky na Slovensku by mali platiť bankový odvod v súčasnej výške 0,2 % aj v nasledujúcich rokoch. Počíta s tým novela zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktorú dnes parlament poslal do 2. čítania. Na rokovanie ju predložilo Ministerstvo financií (MF) SR. Pôvodne sa mala sadzba po vyzbieraní stanoveného objemu financií znížiť na 0,1 %.

Sadzba odvodu na roky 2017 až 2020 by však podľa návrhu ministerstva financií mala byť naďalej vo výške 0,2 %. "Navrhuje sa ponechanie sadzby osobitného odvodu bánk na ďalšie kalendárne roky na úrovni súčasného koeficienta a časovo obmedziť jeho platenie a zároveň zrušiť ustanovenia o tzv. degresii sadzby bankového odvodu v závislosti od dosiahnutia sumy uhradeného odvodu a úrovne definovaného ukazovateľa, ktorým je podiel uhradených odvodov na celkových aktívach bankového sektora SR," spresnilo ministerstvo financií.

Ilustračná snímka ECB.
Foto: TASR/AP


Rezort tento krok odôvodnil potrebou zvýšenia zdrojov na financovanie prípadných kríz v budúcnosti. "Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie možných finančných kríz a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňovníkov," zdôvodnilo ministerstvo.

Návrh rezortu financií vyhodnotila aj Európska centrálna banka (ECB). Tá podľa slov ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) skonštatovala, že neovplyvňuje stabilitu finančných inštitúcií na Slovensku.

Finančné inštitúcie by mali obozretnejšie poskytovať úvery

Finančné inštitúcie pri poskytovaní pôžičiek budú musieť byť obozretnejšie. Do novely zákona o spotrebiteľských úveroch totiž Ministerstvo financií (MF) SR zapracovalo odporúčanie Národnej banky Slovenska (NBS) z roku 2014, ktorým sa napríklad sprísnilo posudzovanie schopnosti klientov splácať pôžičku. Právnu normu dnes parlament poslal do 2. čítania.

Ako uviedol rezort financií v predkladacej správe k novele zákona, spotrebiteľské úvery tvoria významný podiel na celkovom poskytovaní úverov v rámci slovenskej ekonomiky. Objem spotrebiteľských úverov poskytnutých veriteľmi za obdobie posledného roka totiž dosiahol medziročný rast 12 % až 15 %.



"Z pohľadu stability slovenského finančného sektora je preto nevyhnutné, aby bol tento rast postavený na zdravých a udržateľných základoch a nebol len dôsledkom neobozretného zmierňovania podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi, ktoré bolo v mnohých prípadoch identifikované ako negatívny dopad na spotrebiteľa," zdôvodnil rezort financií v predkladacej správe.

Preto je cieľom právnej normy do legislatívy ukotviť existujúce odporúčanie NBS, ktoré už v súčasnosti platí pre banky poskytujúce spotrebiteľské úvery. "Keďže toto odporúčanie nemá pre banky záväzný, vynútiteľný charakter, nie je možné zo strany NBS vykonávať dohľad nad jeho plnením, a taktiež nie je možné za jeho porušenie uplatňovať opatrenia na nápravu a pokuty, čo sa jeho implementáciou do slovenského právneho poriadku zmení," priblížilo MF SR.

Zároveň sa tým dosiahne rozšírenie uplatňovania týchto pravidiel pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, vrátane takých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ktorí nie sú bankami a ktorí tvoria nezanedbateľný podiel na trhu spotrebiteľských úverov. Znamená to, že sa bude týkať napríklad aj nebankových subjektov, ktoré získali na poskytovanie úverov licenciu.

Novela zákona obsahuje zásady pre obozretné poskytovanie spotrebiteľských úverov v oblasti stanovenia a dodržiavania limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery.

Foto: TASR


Taktiež definuje pravidlá overovania príjmov spotrebiteľa, dodržiavania limitov a pravidiel pre maximálnu splatnosť a spôsob splácania spotrebiteľského úveru a špecifikáciu obozretných pravidiel pre poskytovanie spotrebiteľských úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.

Po novom sa má napríklad povoliť vyplácanie spotrebiteľských úverov taktiež na účty stavebných sporiteľov.

Banky by tiež mali osobitne monitorovať spotrebiteľské úvery, ktoré dostanú klienti prostredníctvom samostatných finančných agentov. Kontrolovať majú to, či klienti nemajú problém tieto úvery splácať. Ak sa ukáže, že pri týchto úveroch je vyššie riziko nesplácania, banky by mali podľa zákona bezodkladne prijať opatrenie na zníženie tohto rizika.

Národná banka Slovenska by tiež mala mať väčšie kompetencie, ak bude chcieť preskúmať podozrenie o neoprávnenom ponúkaní alebo poskytovaní úverov inštitúciou, ktorá nezískala povolenie.

Návrh zákona o cenných papieroch je v 2. čítaní

Návrh zákona o cenných papieroch a investičných službách je v 2. čítaní. Právna norma, ktorú pripravilo Ministerstvo financií SR, reaguje na európske nariadenie z roku 2014. Zmeny majú platiť od 1. decembra tohto roka a od 6. februára 2017.

Cieľom novely je vykonať úpravy v zákone o cenných papieroch spočívajúce hlavne vo vypustení úpravy duplicitnej s priamo vykonateľným nariadením Európskeho parlamentu a Rady z júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov (nariadenie CSD) a úpravou ďalších dotknutých ustanovení napríklad sankčného režimu.

Zároveň by sa mala transponovať vykonávacia smernica Komisie z decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady z roku 2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení tohto nariadenia príslušným orgánom dohľadu nad finančným trhom.

Na ilustračnej foto obchodník s cennými papiermi.
Foto: TASR/AP


Novela má podľa rezortu financií riešiť aj podnety z aplikačnej praxe, najmä pokiaľ ide o zapojenie centrálnych depozitárov do projektu T2 Securities a úpravu hybridných finančných nástrojov.

Nariadenie CSD ustanovuje právny režim fungovania centrálnych depozitárov v rámci EÚ, vrátane režimu udeľovania príslušných povolení, zadefinovania rozsahu poskytovaných služieb, prepojení centrálnych depozitárov v únii, pravidiel fungovania systémov vyrovnania s cennými papiermi a režimu dohľadu s udeľovaním sankcií.

"Keďže podľa doterajšej právnej úpravy boli uvedené aspekty upravené na národnej úrovni, konkrétne v podmienkach SR v zákone o cenných papieroch, je potrebné vykonať príslušné zmeny, teda najmä vypustiť ustanovenia, ktoré by mohli byť v konflikte s ustanoveniami nariadenia CSD, respektíve by sťažovali jeho aplikáciu," zdôvodnilo ministerstvo.