< sekcia Ekonomika

Novela zákona o verejnom obstarávaní má riziká, upozornili organizácie

Na archívnej snímke Zuzana Vasičák Očenášová z Nadácie Zastavme korupciu. Foto: TASR Pavel Neubauer

Za výrazne rizikovú považujú zmenu, podľa ktorej nebude možné podať námietky pri všetkých podlimitných zákazkách.

Bratislava 6. septembra (TASR) – Novela zákona o verejnom obstarávaní, o ktorej by mali rokovať poslanci na nadchádzajúcej schôdzi Národnej rady (NR) SR, obsahuje viacero pozitívnych zmien. Niektoré body však môžu zvýšiť riziko korupčného správania. Upozornili na to Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital v liste, ktorý zaslali poslancom.

Za výrazne rizikovú považujú zmenu, podľa ktorej nebude možné podať námietky pri všetkých podlimitných zákazkách. "Pri podlimitných zákazkách a stavebných zákazkách od hodnoty 1.000.000 eur do 5.350.000 eur budú mať rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) len deklaratórny účinok, čo znamená, že sa ÚVO zbavuje možnosti zrušiť nezákonné úkony alebo celé nezákonné verejné obstarávanie," tvrdia organizácie. Podľa legislatívneho návrhu má byť možnosť podať námietku úplne vylúčená pri zákazkách na tovary a služby v hodnote od 300.000 eur do 1.000.000 eur bez DPH, pričom podľa oboch organizácií ide o pomerne rozsiahly počet zákaziek.

Poukázali na to, že o podlimitné zákazky majú záujem najmä malé a stredné firmy a chýbajúce obranné mechanizmy môžu mať pre ne závažné následky. Navrhujú preto, aby sa táto zmena vypustila alebo upravila tak, aby bolo možné podať námietku. Za možné riešenie zrýchlenia procesov považujú zavedenie jednoinštančnosti rozhodovania pri tomto vybranom okruhu zákaziek.

Novela by tiež mala zaviesť nový elektronický nástroj, tzv. jednotnú elektronickú platformu. Tá by mala byť postavená na dvoch existujúcich riešeniach, ktorými sú Elektronický kontraktačný systém (EKS) a Informačný systém Elektronického verejného obstarávania (EVO). Za hlavný problém považujú, že nebola zo strany navrhovateľa vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti.

Zároveň upozornili, že systém EKS nie je vo vlastníctve štátu, majetkové práva vlastní existujúci súkromný dodávateľ riešenia, aj keď doteraz náklady spojené s EKS predstavujú viac ako 20 miliónov eur. "Za takto definovaných majetkových a licenčných podmienok ďalší rozvoj môže realizovať iba súčasný dodávateľ, v podstate nie je možná hospodárska súťaž," podotkli organizácie. Tiež podľa nich nie je jasné, z akých dôvodov dochádza k obmedzeniu existujúcich súkromných riešení, ktoré sú na vyššej kvalitatívnej úrovni ako štátne riešenia EKS a EVO. Navrhujú preto, aby sa ustanovenie o jednotnej elektronickej platforme vypustilo, keďže je potrebné vyriešiť viacero kľúčových otázok.