Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh poslanca a bývalého ministra práce Milana Krajniaka. Poistencom sa tak umožní požiadať o opätovné posúdenie nároku na pandemické ošetrovné dvakrát ročne.
Autor TASR
Bratislava 30. marca (TASR) – Krátenie sumy minimálneho dôchodku poberateľom starobného dôchodku sa zruší. Predĺži sa zároveň podporné obdobie na čerpanie nemocenského a v apríli bude zvýšený denný vymeriavací základ tzv. pandemického nemocenského. Plénum v utorok schválilo novelu zákona o sociálnom poistení z dielne rezortu práce. Návrh zákona podporilo 103 zo 111 prítomných poslancov.
Rezort s novelou zákona prichádza pre zistenia Ústavného súdu SR, ktorý začiatkom novembra minulého roka upozornil, že krátenie nie je v súlade s ústavou. Dôvodom zrušenia krátenia minimálnych dôchodkov starobných dôchodcov má byť podľa ministerstva práce postavenie sporiteľa starobných dôchodcov v systéme starobného dôchodkového sporenia a v tejto súvislosti aj zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so sporiteľmi – poberateľmi starobného a invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku z dôchodkového poistenia (prvý pilier) pri posudzovaní celkového príjmu na účely určenia nároku na minimálny dôchodok a sumy minimálneho dôchodku.
Ako vysvetlil rezort, v právnej úprave, ktorou sa v roku 2015 zavádzal minimálny dôchodok, sa v súlade s jeho účelom - predchádzanie tomu, aby sa dôchodca ocitol v hmotnej núdzi - pôvodne navrhovalo, aby priznanie nároku na minimálny dôchodok bolo poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podmienené tým, že poistencovi, ktorý je sporiteľ, musia byť vyplácané tie dôchodky, na výplatu ktorých splnil podmienky ustanovené zákonom v systéme starobného dôchodkového sporenia. Pritom do úhrnu dôchodkových príjmov posudzovaného na nárok na zvýšenie starobného dôchodku na minimálny dôchodok sa mal zahrnúť akýkoľvek priamy dôchodkový príjem z druhého piliera.
Tento paragraf sa však zmenil tak, aby sa suma minimálneho dôchodku poberateľovi starobného dôchodku, ktorý bol sporiteľ, znížila, a to podľa rovnakých zásad, ako sa poistencovi – sporiteľovi znižuje starobný dôchodok z prvého piliera za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení. "Dôvodom zníženia starobného dôchodku sporiteľa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení je skutočnosť, že do základného fondu starobného poistenia sa neplatí plná sadzba poistného na starobné poistenie, pretože časť sa platí vo forme povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie," vysvetlil rezort.
Po novom sa podľa novely zákona do posudzovaného dôchodkového príjmu poberateľa starobného dôchodku zahrnie aj starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok z druhého piliera. Podľa rezortu to zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s poberateľmi starobného a invalidného dôchodku.
V rámci novely zákona sa tiež navrhuje upraviť aj postúpenie pohľadávok Sociálnej poisťovne po lehote splatnosti na spoločnosť v 100-percentnom vlastníctve štátu podľa návrhu a za podmienok uvedených v návrhu finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení.
Plénum schválilo aj pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z výborov. Vypustí sa inštitút dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, keďže je podľa spoločnej správy výborov ustanovená iba na účel formálneho vzniku nároku na materské otca dieťaťa.
Zároveň sa predĺži podporné obdobie na čerpanie nemocenského v prípadoch, keď toto obdobie uplynulo počas krízovej situácie. Na predĺženie podporného obdobia musia byť splnené tri podmienky. Prvou je trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti ako základného predpokladu trvania nároku na nemocenské. Ďalšou podmienkou je, že podporné obdobie uplynulo v súvislosti s dočasnou pracovnou neschopnosťou, ktorej trvanie sa predlžovalo z dôvodu krízovej situácie, teda z dôvodu sťaženého prístupu k zdravotnej starostlivosti. Podmienkou je tiež predpoklad, že poistenec po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti nebude mať z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Posledné dve podmienky by mal posudzovať posudkový lekár Sociálnej poisťovne.
Predĺženie poberania nemocenského by sa malo dotknúť v priemere 3400 poistencov mesačne v roku 2021 a v roku 2022 od januára do mája približne 1800 poistencov. Výdavky na vyplatenie nemocenského by tak mali predstavovať v tomto roku 8,6 milióna eur a v roku 2022 zasa 3,5 milióna eur.
Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh poslanca a bývalého ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Poistencom sa tak umožní požiadať o opätovné posúdenie nároku na pandemické ošetrovné dvakrát ročne.
Na posilnenie motivácie dodržiavania karanténnych opatrení sa v apríli tohto roka bude výpadok príjmu kompenzovať zvýšením denného vymeriavacieho základu tzv. pandemického nemocenského, ale aj ošetrovného, na 75 % denného vymeriavacieho základu, čo v zásade predstavuje 100 % čistej mzdy.
Vláda bude zároveň splnomocnená v prípade potreby vydávať nariadenia vlády, ktorými by na obdobie koronakrízy mohla dočasne upravovať výšku nemocenského a ošetrovného a podmienky nároku na výplatu nemocenského. Cieľom je pružne reagovať na zmeny vo vývoji pandémie. Celkovo Krajniak predpokladá, že navrhovaná právna úprava zvýši výdavky základného fondu nemocenského poistenia v tomto roku na úrovni zhruba 14,8 milióna eur.
Rezort s novelou zákona prichádza pre zistenia Ústavného súdu SR, ktorý začiatkom novembra minulého roka upozornil, že krátenie nie je v súlade s ústavou. Dôvodom zrušenia krátenia minimálnych dôchodkov starobných dôchodcov má byť podľa ministerstva práce postavenie sporiteľa starobných dôchodcov v systéme starobného dôchodkového sporenia a v tejto súvislosti aj zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so sporiteľmi – poberateľmi starobného a invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku z dôchodkového poistenia (prvý pilier) pri posudzovaní celkového príjmu na účely určenia nároku na minimálny dôchodok a sumy minimálneho dôchodku.
Ako vysvetlil rezort, v právnej úprave, ktorou sa v roku 2015 zavádzal minimálny dôchodok, sa v súlade s jeho účelom - predchádzanie tomu, aby sa dôchodca ocitol v hmotnej núdzi - pôvodne navrhovalo, aby priznanie nároku na minimálny dôchodok bolo poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podmienené tým, že poistencovi, ktorý je sporiteľ, musia byť vyplácané tie dôchodky, na výplatu ktorých splnil podmienky ustanovené zákonom v systéme starobného dôchodkového sporenia. Pritom do úhrnu dôchodkových príjmov posudzovaného na nárok na zvýšenie starobného dôchodku na minimálny dôchodok sa mal zahrnúť akýkoľvek priamy dôchodkový príjem z druhého piliera.
Tento paragraf sa však zmenil tak, aby sa suma minimálneho dôchodku poberateľovi starobného dôchodku, ktorý bol sporiteľ, znížila, a to podľa rovnakých zásad, ako sa poistencovi – sporiteľovi znižuje starobný dôchodok z prvého piliera za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení. "Dôvodom zníženia starobného dôchodku sporiteľa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení je skutočnosť, že do základného fondu starobného poistenia sa neplatí plná sadzba poistného na starobné poistenie, pretože časť sa platí vo forme povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie," vysvetlil rezort.
Po novom sa podľa novely zákona do posudzovaného dôchodkového príjmu poberateľa starobného dôchodku zahrnie aj starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok z druhého piliera. Podľa rezortu to zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s poberateľmi starobného a invalidného dôchodku.
V rámci novely zákona sa tiež navrhuje upraviť aj postúpenie pohľadávok Sociálnej poisťovne po lehote splatnosti na spoločnosť v 100-percentnom vlastníctve štátu podľa návrhu a za podmienok uvedených v návrhu finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení.
Plénum schválilo aj pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z výborov. Vypustí sa inštitút dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, keďže je podľa spoločnej správy výborov ustanovená iba na účel formálneho vzniku nároku na materské otca dieťaťa.
Zároveň sa predĺži podporné obdobie na čerpanie nemocenského v prípadoch, keď toto obdobie uplynulo počas krízovej situácie. Na predĺženie podporného obdobia musia byť splnené tri podmienky. Prvou je trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti ako základného predpokladu trvania nároku na nemocenské. Ďalšou podmienkou je, že podporné obdobie uplynulo v súvislosti s dočasnou pracovnou neschopnosťou, ktorej trvanie sa predlžovalo z dôvodu krízovej situácie, teda z dôvodu sťaženého prístupu k zdravotnej starostlivosti. Podmienkou je tiež predpoklad, že poistenec po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti nebude mať z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Posledné dve podmienky by mal posudzovať posudkový lekár Sociálnej poisťovne.
Predĺženie poberania nemocenského by sa malo dotknúť v priemere 3400 poistencov mesačne v roku 2021 a v roku 2022 od januára do mája približne 1800 poistencov. Výdavky na vyplatenie nemocenského by tak mali predstavovať v tomto roku 8,6 milióna eur a v roku 2022 zasa 3,5 milióna eur.
Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh poslanca a bývalého ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Poistencom sa tak umožní požiadať o opätovné posúdenie nároku na pandemické ošetrovné dvakrát ročne.
Na posilnenie motivácie dodržiavania karanténnych opatrení sa v apríli tohto roka bude výpadok príjmu kompenzovať zvýšením denného vymeriavacieho základu tzv. pandemického nemocenského, ale aj ošetrovného, na 75 % denného vymeriavacieho základu, čo v zásade predstavuje 100 % čistej mzdy.
Vláda bude zároveň splnomocnená v prípade potreby vydávať nariadenia vlády, ktorými by na obdobie koronakrízy mohla dočasne upravovať výšku nemocenského a ošetrovného a podmienky nároku na výplatu nemocenského. Cieľom je pružne reagovať na zmeny vo vývoji pandémie. Celkovo Krajniak predpokladá, že navrhovaná právna úprava zvýši výdavky základného fondu nemocenského poistenia v tomto roku na úrovni zhruba 14,8 milióna eur.
