FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Po novom to už bude valné zhromaždenie spoločností.Rozhodli o tom dnes poslanci NR SR. Cieľom je zrovnoprávniť akcionárov v podnikoch s majetkovou účasťou štátu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 19. júna (TASR) - O cenových návrhoch bude rozhodovať valné zhromaždenie spoločností, a nie predstavenstvo. Cieľom je zrovnoprávniť akcionárov v podnikoch s majetkovou účasťou štátu. Definitívnym odsúhlasením zmeny Obchodného zákonníka a zákona o regulácii v sieťových odvetviach o tom dnes rozhodli poslanci NR SR.
Dôvodom zmeny je najmä dlhodobá kritika Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) zo strany súčasnej vlády Roberta Fica (Smer-SD). "Myslím si, že ak je štát väčšinový akcionár, tak má čo do toho hovoriť. Prečo by mali Nemci a Francúzi rozhodovať o tom, či nejaká cena plynu na Slovensku by sa mala zvyšovať," vysvetlil koncom apríla premiér s tým, že takouto zmenou sa dá garantovať stabilita cien energií.
Exminister Miškov je proti
Tento názor však dlhodobo kritizuje exminister hospodárstva a opozičný politik Juraj Miškov (SaS). Podľa neho dôjde práve k diskriminácii firiem s účasťou štátu. "Je to v rozpore s právom Európskej únie, v rozpore s Ústavou SR, vysiela veľmi zlý signál investorom a výrazne zhoršuje podnikateľské prostredie," zdôvodňuje.
Zmena je podľa neho zlá a diskriminačná, pretože má zabrániť spoločnostiam žiadať regulačný úrad o schválenie zvýšenia cien plynu či elektriny. Takúto zábranu však nebudú mať firmy bez účasti štátu. Ako ďalej upozorňuje, hodnotenie oprávnenosti úprav cien energií má zabezpečovať a vykonávať len Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), a nie valné zhromaždenia.
Banky majú platiť odvod aj z vkladov obyvateľstva
Komerčné banky pôsobiace na Slovensku majú od posledného kvartálu tohto roka platiť odvod, zavedený ešte predchádzajúcou vládou, už z rozšíreného základu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o osobitnom odvode, ktorý dnes poslanci posunuli do druhého čítania.
Doteraz finančné subjekty platili 0,4 % len z objemu vkladov firiem. Po novom budú rovnakú sadzbu odvádzať aj z vkladov obyvateľstva. Z tejto zmeny si vláda ešte v tomto roku sľubuje dodatočný príjem 27,5 milióna eur a v budúcom roku takmer 110 miliónov eur.
Kabinet chce od bánk získať aj ďalších takmer 50 miliónov eur, a to cez dodatočný odvod v poslednom štvrťroku 2012. Stanovený je vo výške 0,1 % z rozšírenej základne štandardného bankového odvodu. Za tento odvod vláda bankám odpustí v budúcom roku platby do Fondu ochrany vkladov.
Opozičná poslankyňa Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) v rozprave upozornila, že suma dodatočného odvodu sa rovná príspevku do fondu za minulý rok. Práve preto tento krok považuje iba za prelievanie peňazí, na ktoré doplatia ľudia. "Vláda berie peniaze od bežných ľudí a to je veľmi zlé. Ľudí namotáva, že sa to nedotkne tých, ktorí patria k nízkopríjmovým skupinám," dodal jej kolega z SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.
Dlhodobá Ficova kritika SPP Komerčné banky pôsobiace na Slovensku majú od posledného kvartálu tohto roka platiť odvod, zavedený ešte predchádzajúcou vládou, už z rozšíreného základu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o osobitnom odvode, ktorý dnes poslanci posunuli do druhého čítania.
Doteraz finančné subjekty platili 0,4 % len z objemu vkladov firiem. Po novom budú rovnakú sadzbu odvádzať aj z vkladov obyvateľstva. Z tejto zmeny si vláda ešte v tomto roku sľubuje dodatočný príjem 27,5 milióna eur a v budúcom roku takmer 110 miliónov eur.
Kabinet chce od bánk získať aj ďalších takmer 50 miliónov eur, a to cez dodatočný odvod v poslednom štvrťroku 2012. Stanovený je vo výške 0,1 % z rozšírenej základne štandardného bankového odvodu. Za tento odvod vláda bankám odpustí v budúcom roku platby do Fondu ochrany vkladov.
Opozičná poslankyňa Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) v rozprave upozornila, že suma dodatočného odvodu sa rovná príspevku do fondu za minulý rok. Práve preto tento krok považuje iba za prelievanie peňazí, na ktoré doplatia ľudia. "Vláda berie peniaze od bežných ľudí a to je veľmi zlé. Ľudí namotáva, že sa to nedotkne tých, ktorí patria k nízkopríjmovým skupinám," dodal jej kolega z SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.
Dôvodom zmeny je najmä dlhodobá kritika Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) zo strany súčasnej vlády Roberta Fica (Smer-SD). "Myslím si, že ak je štát väčšinový akcionár, tak má čo do toho hovoriť. Prečo by mali Nemci a Francúzi rozhodovať o tom, či nejaká cena plynu na Slovensku by sa mala zvyšovať," vysvetlil koncom apríla premiér s tým, že takouto zmenou sa dá garantovať stabilita cien energií.
Exminister Miškov je proti
Tento názor však dlhodobo kritizuje exminister hospodárstva a opozičný politik Juraj Miškov (SaS). Podľa neho dôjde práve k diskriminácii firiem s účasťou štátu. "Je to v rozpore s právom Európskej únie, v rozpore s Ústavou SR, vysiela veľmi zlý signál investorom a výrazne zhoršuje podnikateľské prostredie," zdôvodňuje.
Zmena je podľa neho zlá a diskriminačná, pretože má zabrániť spoločnostiam žiadať regulačný úrad o schválenie zvýšenia cien plynu či elektriny. Takúto zábranu však nebudú mať firmy bez účasti štátu. Ako ďalej upozorňuje, hodnotenie oprávnenosti úprav cien energií má zabezpečovať a vykonávať len Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), a nie valné zhromaždenia.
Banky majú zaviesť povinne základný balík služieb
Bankovým domom má od júla budúceho roka pribudnúť nová povinnosť, za maximálne jedno euro budú musieť zaviesť základný balíček služieb pre sociálne znevýhodnených občanov. Návrh novely zákona o bankách dnes parlament posunul do druhého čítania.
Cieľom je podľa rezortu financií zabezpečiť spotrebiteľom prístup k bežnému účtu a k základným platobným službám, pričom takýto postup odporúča aj Európska komisia. "Preto je nevyhnutné stanoviť zásady prístupu k základnému platobnému či bežnému účtu a k základným platobným službám, pričom tento prístup je kľúčovým prvkom podpory sociálneho začlenenia," konštatuje.
Keďže ide o podporu znevýhodnených občanov, nebude môcť mať účet každý, ale iba ten, čo splní podmienky. Čestne musí vyhlásiť, že jeho mzda nie je vyššia ako minimálna a nemôže mať ku dňu podania žiadosti o založenie účtu zriadený bežný, vkladový účet alebo peňažný vklad potvrdený vkladnou knižkou. Následne dostane za jednotnú vládou stanovenú sumu balík služieb vrátane vkladov, výberov, bezhotovostných prevodov či vydania medzinárodnej debetnej platobnej karty.
Kritika opozície
Počas rozpravy v pléne bankový balík kritizoval opozičný poslanec Jozef Kollár (SaS), označil ho za "bohapustý čistý marketing". "Dopadne to tak, ako s tým bankovým balíkom, keď ste boli prvýkrát vo vláde," odkázal vládnemu Smeru-SD. Vysvetlil, že nastavenie produktu je také limitujúce, že pri nízkom príjme a vyššom počte transakcií môže klient stratiť naň nárok.
Bankovým domom má od júla budúceho roka pribudnúť nová povinnosť, za maximálne jedno euro budú musieť zaviesť základný balíček služieb pre sociálne znevýhodnených občanov. Návrh novely zákona o bankách dnes parlament posunul do druhého čítania.
Cieľom je podľa rezortu financií zabezpečiť spotrebiteľom prístup k bežnému účtu a k základným platobným službám, pričom takýto postup odporúča aj Európska komisia. "Preto je nevyhnutné stanoviť zásady prístupu k základnému platobnému či bežnému účtu a k základným platobným službám, pričom tento prístup je kľúčovým prvkom podpory sociálneho začlenenia," konštatuje.
Keďže ide o podporu znevýhodnených občanov, nebude môcť mať účet každý, ale iba ten, čo splní podmienky. Čestne musí vyhlásiť, že jeho mzda nie je vyššia ako minimálna a nemôže mať ku dňu podania žiadosti o založenie účtu zriadený bežný, vkladový účet alebo peňažný vklad potvrdený vkladnou knižkou. Následne dostane za jednotnú vládou stanovenú sumu balík služieb vrátane vkladov, výberov, bezhotovostných prevodov či vydania medzinárodnej debetnej platobnej karty.
Kritika opozície
Počas rozpravy v pléne bankový balík kritizoval opozičný poslanec Jozef Kollár (SaS), označil ho za "bohapustý čistý marketing". "Dopadne to tak, ako s tým bankovým balíkom, keď ste boli prvýkrát vo vláde," odkázal vládnemu Smeru-SD. Vysvetlil, že nastavenie produktu je také limitujúce, že pri nízkom príjme a vyššom počte transakcií môže klient stratiť naň nárok.
