Daňová brzda by podľa Viskupiča predstavovala zásadný krok pre zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov.
Autor TASR
Bratislava 4. decembra (TASR) - Daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku nebude ohraničené maximálnym limitom 37 % hrubého domáceho produktu (HDP). Navrhoval to opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) v novele ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú Národná rada (NR) SR v stredu neposunula do druhého čítania. Ide o tzv. daňovú brzdu, ktorou sa SaS dlhodobo snaží doplniť existujúce pravidlá dlhovej brzdy.
Daňová brzda by podľa Viskupiča predstavovala zásadný krok pre zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov. "Slovenská republika sa nachádza na križovatke, kde narastajúce vysoké daňové zaťaženie ohrozuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky, odrádza investorov a znižuje motiváciu k tvorbe hodnôt," zhodnotil v dôvodovej správe.
Sledovaným ukazovateľom by bol súčet príjmov z daní, odvodov, poplatkov, platieb a iných úhrad považovaných za dane a príjmov z povinného sociálneho a zdravotného poistenia, meraných jednotnou európskou metodikou a vyjadrených v pomere k HDP. Zverejňoval by ho každoročne Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Rozpočet verejnej správy by podľa návrhu nesmel obsahovať vyššiu predpokladanú úroveň daňového zaťaženia, ako je stanovený horný limit. Právna norma zároveň obsahovala postup v prípade, ak by došlo k prekročeniu tohto limitu. Návrh tiež obsahoval situácie, kedy by sa tieto postupy neuplatňovali. Ide o stav vojny, prvý kalendárny rok novej vlády, prvý rok po zmene metodiky výpočtu, ako aj prvý rok po uplynutí roka, kedy horný limit matematicky stúpol v dôsledku poklesu HDP.
Daňová brzda by podľa Viskupiča predstavovala zásadný krok pre zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov. "Slovenská republika sa nachádza na križovatke, kde narastajúce vysoké daňové zaťaženie ohrozuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky, odrádza investorov a znižuje motiváciu k tvorbe hodnôt," zhodnotil v dôvodovej správe.
Sledovaným ukazovateľom by bol súčet príjmov z daní, odvodov, poplatkov, platieb a iných úhrad považovaných za dane a príjmov z povinného sociálneho a zdravotného poistenia, meraných jednotnou európskou metodikou a vyjadrených v pomere k HDP. Zverejňoval by ho každoročne Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Rozpočet verejnej správy by podľa návrhu nesmel obsahovať vyššiu predpokladanú úroveň daňového zaťaženia, ako je stanovený horný limit. Právna norma zároveň obsahovala postup v prípade, ak by došlo k prekročeniu tohto limitu. Návrh tiež obsahoval situácie, kedy by sa tieto postupy neuplatňovali. Ide o stav vojny, prvý kalendárny rok novej vlády, prvý rok po zmene metodiky výpočtu, ako aj prvý rok po uplynutí roka, kedy horný limit matematicky stúpol v dôsledku poklesu HDP.