Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Má budúcnosť a veľký potenciál v tom, akým spôsobom dokáže zabezpečiť energetické potreby a pomôcť v boji s globálnym otepľovaním.
Autor TASR
Horný Smokovec 24. septembra (TASR) - Slovenské plynárenstvo je v poslednom čase vystavené tlakom súvisiacim s dekarbonizáciou či geopolitickou situáciou. Napriek tomu má budúcnosť a veľký potenciál v tom, akým spôsobom dokáže zabezpečiť energetické potreby a pomôcť v boji s globálnym otepľovaním. Počas jesennej konferencie Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) to povedal prezident SPNZ Rastislav Ňukovič.
„Pamätníci si možno ešte spomenú na mestá a obce vykurované uhlím a masová plynofikácia vtedy znamenala obrovskú zmenu kvality ovzdušia. Dnes sa, bohužiaľ, na zemný plyn pozeráme predovšetkým cez emisie CO2, ako na fosílne palivo, ale nemali by sme zabudnúť, čo nahradil a aký environmentálny pokrok vtedy priniesol. A hlavne, aký veľký potenciál ešte stále má a akým spôsobom dokáže pomôcť v boji s globálnym otepľovaním,“ povedal Ňukovič.
Šéf plynárenského zväzu pripomenul, že sa mení aj samotný plyn v sieti. SPP distribúcia pracuje okrem súčasných siedmich aj na pripájaní ďalších biometánových staníc do plynárenskej siete. „To je podľa mňa veľmi konkrétny príklad toho, ako môže existujúca infraštruktúra dostať nový obsah. Nemusíme vždy všetko zbúrať a postaviť nanovo; oveľa rozumnejšie je využiť to, čo už máme, a vlastne prispôsobiť sa tej novej situácii,“ dodal.
Slovenskí plynári aktuálne stoja pred ďalšou veľkou zmenou, keď sa Európa rozhodla ukončiť dovoz ruského plynu. Podľa Ňukoviča táto zmena nebude jednoduchá a nebude zadarmo, keďže nové trasy a nové zdroje znamenajú vyššie náklady. V súvislosti s uhlíkovou neutralitou šéf plynárenského zväzu odmietol názory o súboji plynu s elektrinou. Elektróny a molekuly plynu podľa neho nie sú priamymi súpermi.
„Každé je dobré na niečo iné. Elektrina má množstvo výhod a jej význam nepochybne bude rásť, a bude aj rásť na úkor plynu. Molekuly však dokážeme vo veľkých objemoch skladovať, prepravovať a meniť ich podobu,“ upozornil Ňukovič. V niektorých oblastiach priemyslu, dopravy či výroby tepla nie je úplná elektrifikácia buď technicky jednoduchá, alebo by bola veľmi drahá. Energetika bude podľa Ňukoviča stáť pred otázkou, kde je rozumnejšie a efektívnejšie použiť elektróny a kde molekuly. Takže namiesto otázky, či má plynárenstvo budúcnosť, je podľa neho otázkou, ako sa bude plynárenstvo ďalej vyvíjať.
„Pamätníci si možno ešte spomenú na mestá a obce vykurované uhlím a masová plynofikácia vtedy znamenala obrovskú zmenu kvality ovzdušia. Dnes sa, bohužiaľ, na zemný plyn pozeráme predovšetkým cez emisie CO2, ako na fosílne palivo, ale nemali by sme zabudnúť, čo nahradil a aký environmentálny pokrok vtedy priniesol. A hlavne, aký veľký potenciál ešte stále má a akým spôsobom dokáže pomôcť v boji s globálnym otepľovaním,“ povedal Ňukovič.
Šéf plynárenského zväzu pripomenul, že sa mení aj samotný plyn v sieti. SPP distribúcia pracuje okrem súčasných siedmich aj na pripájaní ďalších biometánových staníc do plynárenskej siete. „To je podľa mňa veľmi konkrétny príklad toho, ako môže existujúca infraštruktúra dostať nový obsah. Nemusíme vždy všetko zbúrať a postaviť nanovo; oveľa rozumnejšie je využiť to, čo už máme, a vlastne prispôsobiť sa tej novej situácii,“ dodal.
Slovenskí plynári aktuálne stoja pred ďalšou veľkou zmenou, keď sa Európa rozhodla ukončiť dovoz ruského plynu. Podľa Ňukoviča táto zmena nebude jednoduchá a nebude zadarmo, keďže nové trasy a nové zdroje znamenajú vyššie náklady. V súvislosti s uhlíkovou neutralitou šéf plynárenského zväzu odmietol názory o súboji plynu s elektrinou. Elektróny a molekuly plynu podľa neho nie sú priamymi súpermi.
„Každé je dobré na niečo iné. Elektrina má množstvo výhod a jej význam nepochybne bude rásť, a bude aj rásť na úkor plynu. Molekuly však dokážeme vo veľkých objemoch skladovať, prepravovať a meniť ich podobu,“ upozornil Ňukovič. V niektorých oblastiach priemyslu, dopravy či výroby tepla nie je úplná elektrifikácia buď technicky jednoduchá, alebo by bola veľmi drahá. Energetika bude podľa Ňukoviča stáť pred otázkou, kde je rozumnejšie a efektívnejšie použiť elektróny a kde molekuly. Takže namiesto otázky, či má plynárenstvo budúcnosť, je podľa neho otázkou, ako sa bude plynárenstvo ďalej vyvíjať.
