< sekcia Ekonomika

O ústavnom zákone o dôchodkovom systéme sa diskutovalo 4 mesiace

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Návrh ústavného zákona neustanovuje žiadne podrobnosti o výplatnej fáze ani neurčuje konkrétne podmienky, za ktorých bude možné úspory čerpať.

Bratislava 1. decembra (TASR) - O ústavnom zákone o dôchodkovom systéme sa viedla diskusia takmer štyri mesiace. Uviedla to pre TASR hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Michaela Slivková Kirňaková v reakcii na utorkové vyjadrenia Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS).

Predseda predsedníctva ADSS Miroslav Kotov a výkonný riaditeľ ADSS Ivan Švejna sa na online tlačovej konferencii zhodli na tom, že návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme treba stiahnuť z legislatívneho procesu a prepracovať ho.

Návrh ústavných zmien v dôchodkovom systéme vychádza podľa Slivkovej Kirňakovej zo zásad, ktoré pripravila pracovná komisia pre reformu dôchodkového zabezpečenia, a schválil ho riadiaci výbor, v ktorom má zastúpenie okrem MPSVR aj rezort financií, Sociálna poisťovňa, experti v oblasti sociálneho zabezpečenia a ekonomiky, Inštitút finančnej politiky, Konfederácia odborových zväzov SR, zástupcovia zamestnávateľov, Jednota dôchodcov Slovenska, zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska, Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností, ale aj ADSS, ktorú reprezentuje Kotov.

"Tento riadiaci výbor sa po prvý raz stretol 16. júla 2020, teda diskusia prebiehala takmer 4 mesiace do času, keď bol návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme vložený na medzirezortné pripomienkové konanie," zdôraznila.

Návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme je podľa hovorkyne aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní (od 13. novembra do 4. decembra), kde sa k nemu môže vyjadriť odborná aj laická verejnosť. Po vyhodnotení pripomienok predloží rezort práce návrh na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR a následne bude materiál predložený na rokovanie vlády SR.

Poznamenala, že návrh ústavného zákona navrhuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sadzba odvodov do 2. piliera nesmie do 31. decembra 2029 prekročiť 6 %. "Vo vzťahu k termínu 'platba spojená s účasťou na dôchodkovom systéme' si dovoľujeme pripomenúť, že ju budú konkrétne definovať až vykonávacie predpisy, teda novely zákona o sociálnom poistení, respektíve starobnom dôchodkovom sporení," doplnila.

"Na ústavnej úrovni budú ukotvené len východiská pre ďalšiu zákonnú úpravu. V rámci základnej organizácie starobného dôchodkového systému sa navrhuje len to, aby v takzvanom druhom pilieri došlo k širšiemu vymedzeniu subjektu, ktorý môže vykonávať starobné dôchodkové sporenie," uviedla Slivková Kirňaková k založeniu tzv. štátnej DSS.

Upozornila, že návrh ústavného zákona neustanovuje žiadne podrobnosti o výplatnej fáze ani neurčuje konkrétne podmienky, za ktorých bude možné úspory čerpať. "Kritériá, ktoré predefinujú výplatnú fázu, budú ustanovené až v zákone o starobnom dôchodkovom sporení, pričom budú zohľadňovať nielen súčasnú váhu takzvaného 2. piliera, ale aj to, akú váhu bude mať dôchodok z 2. piliera v budúcnosti," povedala Slivková Kirňaková k obmedzeniu programového výberu.

Dodala, že návrh ústavného zákona sa nezaoberá tým, aká má/môže byť maximálna celková hladina odplát a nákladov, ktoré súvisia so správou úspor v 2. pilieri. "Navrhuje sa ustanoviť výlučne základný princíp, podľa ktorého časť tejto sumy má tvoriť odplata, ktorá je nárokovateľná iba v tom prípade, ak skutočne dôjde k zhodnoteniu úspor sporiteľov. Konkrétnejšie podrobnosti však ustanoví až zákon o starobnom dôchodkovom sporení," uzavrela Slivková Kirňaková.