Bratislava 28. júla (TASR) - Objaviť na pozemku stavbu, ktorá v minulosti neprešla celým úradným kolotočom, nemusí byť na Slovensku žiadna katastrofa. Aj tie zdanlivo najkomplikovanejšie prípady majú rýchle a bezpečné riešenia. Dodatočná legalizácia stavby má síce svoje jasné pravidlá, no s profesionálnym vedením je to hladký proces. Na príklade záhradného domčeka v Nových Zámkoch vysvetlili postup autorizovaný inžinier zo Slovenskej komory stavebných inžinierov (SKSI) Vladimír Štvrtecký a generálny riaditeľ sekcie výstavby a vyvlastňovania Úradu pre územné plánovanie a výstavbu (UUPV) SR Roman Skorka v najnovšom diele podcastu Z komory načierno, ktorý vzniká v réžii SKSI.

Príklad z terénu ukázal, že vo chvíli, keď majiteľ nehnuteľnosti zistí, že na zápis stavby do katastra nestačia jeho vlastné laické sily a vedomosti, musí do celého procesu vstúpiť odborne spôsobilá osoba. „Tento odborník príde priamo na miesto, podrobne si prezrie a posúdi celý objekt a presne určí, či je všetko v poriadku, prípadne aké nápravné opatrenia a stavebné zásahy je nutné vykonať, aby stavba legislatívne a technicky prešla,“ priblížil Štvrtecký.

Keď sa následne na stavebný úrad predloží oficiálna žiadosť a začne sa správne konanie, úradníci sa prioritne zameriavajú na overiteľné kritériá. „Stavebný úrad pri žiadosti o dodatočnú legalizáciu stavby vyhodnocuje predovšetkým vlastnícke vzťahy k pozemku a súlad s platnou záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie obce,“ uviedol Skorka.

Až po overení uvedených požiadaviek začne úrad vyhodnocovať technické osobitosti stavby. Pri posudzovaní základných požiadaviek, akými sú mechanická odolnosť, stabilita či hygienické kritériá, stavebný úrad primárne vychádza z predloženej projektovej dokumentácie, ktorú svojím podpisom a pečiatkou garantuje autorizovaný odborník.

„Stavebný úrad sa pri žiadosti o dodatočnú legalizáciu stavby môže opierať o podklady inžiniera, ale môže nariadiť aj fyzickú obhliadku stavby. Úradník si pri konaní kladie rovnaké otázky ako predtým vlastník a overuje okrem iného aj to, či sa stavba nenachádza v ochrannom pásme nadzemných alebo podzemných sietí, čo následne verifikuje so stanoviskami dotknutých orgánov a správcov infraštruktúry,“ vysvetlil Skorka.

Najväčším prínosom angažovania autorizovaného inžiniera hneď na začiatku je to, že majiteľ prechádza celým procesom bez akéhokoľvek finančného rizika. „Skúsený profesionál má celú legislatívnu schému dokonale zmapovanú a dokáže už pri prvej obhliadke presne odhadnúť, čo všetko bude stavebný úrad vyžadovať a aké úskalia môžu nastať,“ potvrdil Štvrtecký. „Majiteľ záhradného domčeka sa tak nemusí trápiť študovaním zákonov, pretože inžinier hneď na začiatku na rovinu povie, či má zmysel do legalizačného konania vôbec ísť,“ doplnil.

V praxi totiž inžinier dokáže včas odhaliť stav objektu, prítomnosť sietí či majetkové pomery a navrhnúť to najlepšie a najefektívnejšie riešenie pre akúkoľvek stavbu. „Postup posudzovania stavieb je v princípe rovnaký či už pre malé záhradné chatky, ako aj pre garáže, prístrešky či veľké rodinné domy,“ spresnil Skorka.

Keď autorizovaný projektant pripojí k dokumentom svoj podpis a okrúhlu pečiatku, preberá na seba plnú zodpovednosť. „Pracovník stavebného úradu sa taktiež pri vyhodnocovaní parametrov stavby voči jednotlivým reguláciám chrániacim verejný záujem opiera o odborne spôsobilé osoby,“ podotkol Skorka. Pečiatku autorizovaného inžiniera získavajú odborníci, predchádza jej vzdelanie, roky praxe a prísne skúšky, čo pre ľudí podľa neho predstavuje „absolútnu garanciu kvality a bezpečnosti“.