Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 28. máj 2024Meniny má Viliam
< sekcia Ekonomika

RRZ: Európske rozpočtové pravidlá sú len minimom,dôležité sú aj domáce

Ilustračná snímka Foto: TASR Pavol Ďurčo

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pripomenula, že vo februári 2024 sa dosiahla predbežná dohoda o legislatívnej podobe nových európskych rozpočtových pravidiel.

Bratislava 23. februára (TASR) - Európske rozpočtové pravidlá predstavujú len nevyhnutné minimum pre fungovanie menovej únie. Najmä krajiny, ktoré majú komplikovaný stav verejných financií, vyžadujú aj domáce pravidlá. Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktuálnom stanovisku k viacerým zverejneným výhradám k výdavkovým limitom.

"Keďže výdavkové limity zohľadňujú dlhší časový horizont a prísnejšie požiadavky na výšku dlhu v porovnaní s európskymi pravidlami, ich naviazanie výlučne na európske pravidlá by v konečnom dôsledku viedlo k oslabeniu pravidiel rozpočtovej zodpovednosti na Slovensku a nemuselo tak byť v súlade s požiadavkou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti," zdôraznila RRZ.

O uplatňovaní výdavkových limitov sa už dlhšie sporí RRZ s Ministerstvom financií (MF) SR. Rada od schválenia rozpočtu na tento rok vlani v decembri upozorňuje, že nie je zostavený v súlade s výdavkovými limitmi. Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) tento týždeň upozornil, že v súčasnosti platné výdavkové limity nie sú v súlade s novými európskymi rozpočtovými pravidlami. MF SR preto pripravuje legislatívnu zmenu, ktorá to napraví. Presadiť ju chce čo najskôr podľa toho, ako to dovolí rokovanie parlamentu.

RRZ pripomenula, že vo februári 2024 sa dosiahla predbežná dohoda o legislatívnej podobe nových európskych rozpočtových pravidiel. Schválenie príslušnej legislatívy sa predpokladá do konca aktuálneho funkčného obdobia Európskeho parlamentu (EP). Základom nových pravidiel je dodržiavanie referenčných hodnôt deficitu vo výške 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a dlhu vo výške 60 % HDP. Požiadavky na konsolidáciu sa v jednotlivých členských krajinách budú odvíjať od posúdenia vývoja ich verejných financií v strednodobom, približne 15-ročnom horizonte.

Na druhej strane, slovenský limit verejných výdavkov vychádza z cieľov ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorým je dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií na 50-ročnom horizonte. Za horný limit sa považuje dlh vo výške 50 % HDP. "Dlhší časový horizont a nižšia úroveň dlhu v porovnaní s európskymi pravidlami reflektujú špecifiká slovenskej ekonomiky, ako je závislosť malých a otvorených ekonomík od výkyvov na finančných trhoch a neskorší nástup vplyvov starnutia populácie na verejné financie v porovnaní s inými európskymi krajinami," vysvetlila rozpočtová rada.

Limit verejných výdavkov tak predstavuje národné pravidlo, ktorého plnenie by malo zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií SR. Európske pravidlá definované v Pakte stability a rastu vznikli v súvislosti s vytvorením menovej únie a ich hlavným cieľom je, aby sa prípadné fiškálne problémy neprelievali z jednej krajiny do druhej. Preto udržateľnosť verejných financií zohľadňujú len čiastočne, upozornila RRZ.

Európske pravidlá sú zároveň založené na odlišných prístupoch k definícii dlhodobej udržateľnosti a k vyčísleniu odporúčaní pre fiškálnu politiku členských krajín. Ich vymožiteľnosť, vrátane hodnotenia ich plnenia, je postavená na úsudku Európskej komisie (EK) a schválení jej odporúčaní Radou EÚ, čo podľa RRZ znižuje efektívnosť týchto pravidiel. Ako najznámejší negatívny príklad uviedla Grécko, kde pravidlá EÚ nezabránili kríze verejných financií.

"Európske pravidlá ... zároveň explicitne predpokladajú, že nezávislé fiškálne inštitúcie každej krajiny eurozóny, ktorou je na Slovensku Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, budú vyhodnocovať a monitorovať plnenie domácich fiškálnych pravidiel, ktoré z pohľadu EÚ budú dopĺňať spoločné fiškálne pravidlá," podčiarkla vo svojom stanovisku rozpočtová rada.