Referendum 2026
Všetky správy
Volatilita prostredia bude podľa nich firmy čoraz viac nútiť pracovať s rizikom systematicky.
Autor TASR
Bratislava 13. júla (TASR) - Firmy sa z dlhodobého hľadiska musia pripraviť na prostredie trvalej neistoty. Energetické šoky, geopolitické napätie a štrukturálne zmeny v priemysle aj na trhu práce zvyšujú tlak na premyslené riadenie rizík v celom podnikaní. Zhodli sa na tom na konferencii Country Risk 2026 spoločnosti Coface pre Slovenskú republiku a Česko odborníci z oboch krajín.
Volatilita prostredia bude podľa nich firmy čoraz viac nútiť pracovať s rizikom systematicky - od sledovania dodávateľských reťazcov cez zabezpečenie proti stratám z nezaplatených pohľadávok až po stratégiu financovania.
Rast cien ropy a plynu, ako aj pretrvávajúce geopolitické riziká sa pritom už podpísali pod revidovanie pôvodne optimistického scenára rýchlejšieho oživenia ekonomík na Slovensku aj v Česku. No kým v ČR by rast hrubého domáceho produktu (HDP) mal dosiahnuť tento rok okolo 2 % a inflácia približne 2,6 %, v prípade Slovenska to bude len 0,7-percentný rast s infláciou okolo 4 %.
„HDP Slovenska výrazne ovplyvňuje jednak automobilový priemysel, ktorý tvorí polovicu celkovej priemyselnej výroby, a jednak spotreba domácností, ktorá sa v dôsledku nie príliš úspešnej fiškálnej konsolidácie nevyvíja priaznivo,“ upozornil Martin Procházka, riaditeľ úpisu rizika spoločnosti Coface pre Slovenskú republiku a Česko.
Aj vývoj maloobchodných tržieb na Slovensku je oveľa menej priaznivý ako v Českej republike, kde je stabilný rast reálnych miezd. „Slovenská fiškálna konsolidácia prakticky zmarila rast reálnych miezd. Najväčší problém však spočíva v tom, že napriek týmto nákladom fiškálna konsolidácia nesplnila to, čo mala. Deficity verejných rozpočtov sú naďalej neudržateľné a vláda bude nútená prijať ďalšie opatrenia,“ podotkol Procházka. Veľa bude podľa neho záležať na tom, aké kroky vláda skutočne podnikne a aký vplyv budú mať na kúpnu silu domácností.
Plyn podľa Procházku stále do značnej miery určuje cenu elektriny, čím citlivo ovplyvňuje energeticky náročné odvetvia, ktoré sú pre ekonomiky strednej a východnej Európy kľúčové. Rozvoj obnoviteľných zdrojov a batériových úložísk je pritom v Českej republike a na Slovensku výrazne pomalší ako v západnej Európe. Kým Nemecko systematicky podporuje modernizáciu energetiky, Česko a Slovensko narážajú na regulačné bariéry a pretrvávajúcu skepsu.
Dodal, že Čína medzitým postavila viac veterných a solárnych elektrární ako zvyšok sveta dokopy. Konflikt na Blízkom východe navyše zničil nádeje na výraznejšie zníženie cien energie. Pre firmy to znamená nutnosť aktívne riadiť energetickú náročnosť, pracovať s dlhodobými nákupnými stratégiami a reálne zvažovať investície do úspor energie a nových technológií.
Volatilita prostredia bude podľa nich firmy čoraz viac nútiť pracovať s rizikom systematicky - od sledovania dodávateľských reťazcov cez zabezpečenie proti stratám z nezaplatených pohľadávok až po stratégiu financovania.
Rast cien ropy a plynu, ako aj pretrvávajúce geopolitické riziká sa pritom už podpísali pod revidovanie pôvodne optimistického scenára rýchlejšieho oživenia ekonomík na Slovensku aj v Česku. No kým v ČR by rast hrubého domáceho produktu (HDP) mal dosiahnuť tento rok okolo 2 % a inflácia približne 2,6 %, v prípade Slovenska to bude len 0,7-percentný rast s infláciou okolo 4 %.
„HDP Slovenska výrazne ovplyvňuje jednak automobilový priemysel, ktorý tvorí polovicu celkovej priemyselnej výroby, a jednak spotreba domácností, ktorá sa v dôsledku nie príliš úspešnej fiškálnej konsolidácie nevyvíja priaznivo,“ upozornil Martin Procházka, riaditeľ úpisu rizika spoločnosti Coface pre Slovenskú republiku a Česko.
Aj vývoj maloobchodných tržieb na Slovensku je oveľa menej priaznivý ako v Českej republike, kde je stabilný rast reálnych miezd. „Slovenská fiškálna konsolidácia prakticky zmarila rast reálnych miezd. Najväčší problém však spočíva v tom, že napriek týmto nákladom fiškálna konsolidácia nesplnila to, čo mala. Deficity verejných rozpočtov sú naďalej neudržateľné a vláda bude nútená prijať ďalšie opatrenia,“ podotkol Procházka. Veľa bude podľa neho záležať na tom, aké kroky vláda skutočne podnikne a aký vplyv budú mať na kúpnu silu domácností.
Plyn podľa Procházku stále do značnej miery určuje cenu elektriny, čím citlivo ovplyvňuje energeticky náročné odvetvia, ktoré sú pre ekonomiky strednej a východnej Európy kľúčové. Rozvoj obnoviteľných zdrojov a batériových úložísk je pritom v Českej republike a na Slovensku výrazne pomalší ako v západnej Európe. Kým Nemecko systematicky podporuje modernizáciu energetiky, Česko a Slovensko narážajú na regulačné bariéry a pretrvávajúcu skepsu.
Dodal, že Čína medzitým postavila viac veterných a solárnych elektrární ako zvyšok sveta dokopy. Konflikt na Blízkom východe navyše zničil nádeje na výraznejšie zníženie cien energie. Pre firmy to znamená nutnosť aktívne riadiť energetickú náročnosť, pracovať s dlhodobými nákupnými stratégiami a reálne zvažovať investície do úspor energie a nových technológií.
