Referendum 2026
Všetky správy
Vo vekovej kategórii od 18 do 30 rokov označilo v prieskume investovanie ako formu sporenia až 38 % opýtaných, podobne zmýšľa aj 32 % mileniálov.
Autor TASR
Bratislava 6. júla (TASR) - Pri investovaní je dôležité nielen to, koľko peňazí a ako dlho ich človek zhodnocuje, ale aj účel, na ktorý chce tieto prostriedky použiť. Väčšina investujúcich Slovákov sa chce týmto spôsobom najmä zabezpečiť na dôchodok, štvrtina (26 %) však využíva svoje portfólio ako prostriedok nasporenia si na väčší nákup. Vyplynulo to z reprezentatívneho prieskumu agentúry 2muse pre Across Private Investments. Odborníci spoločnosti v tejto súvislosti upozornili, že investovanie by malo slúžiť predovšetkým na dlhodobé budovanie majetku, nie na nákup spotrebného tovaru.
Vo vekovej kategórii od 18 do 30 rokov označilo v prieskume investovanie ako formu sporenia až 38 % opýtaných, podobne zmýšľa aj 32 % mileniálov. S pribúdajúcim vekom tento motív klesá a u ľudí nad 56 rokov je to len 16 %. Na väčšie nákupy prostredníctvom investovania sa spoliehajú viac muži (27 %) ako ženy (23 %). Odborníci sa zhodujú, že ak už má investícia slúžiť na financovanie nákupu, nesmie ísť o vec, ktorá časom stráca hodnotu, ale o aktívum, ktorého hodnota rastie.
„Investovanie by malo slúžiť najmä na dlhodobé budovanie majetku a ochranu pred infláciou. Ak sa niekto rozhodne z výnosov z portfólia financovať nejaký nákup, mal by si najskôr položiť otázku, či bude mať tá vec o päť rokov vyššiu hodnotu ako dnes. Ak je odpoveďou nie, peniaze by mali zostať zainvestované,“ vysvetlil investičný riaditeľ Across Andrej Rajčány.
Zmysel podľa neho dáva zafinancovať si takto napríklad časť sumy potrebnej na kúpu nehnuteľnosti, rozbehnutie vlastného podnikania alebo investíciu do prémiového vzdelania, ktoré človeku zvýši kvalifikáciu na trhu práce. Peniaze sa vtedy presunú z jedného aktíva do iného, ktoré bude naďalej generovať hodnotu. „Financovanie spotrebného tovaru, elektroniky, výletov či dovoleniek z investičných výnosov by však z hľadiska rozumného nakladania s financiami malo byť skôr tabu,“ zhodnotil Rajčány.
Ak sa už investor rozhodne zhodnotiť peniaze pre budúci nákup, mal by podľa odborníkov postupovať podľa presnej stratégie. Prvým krokom je určenie časového horizontu, teda kedy približne chce s prostriedkami nakladať. Podľa toho je potrebné zvoliť aj vhodný investičný nástroj. Keď investor vloží peniaze napríklad do akciových fondov či ETF s tým, že ich o dva roky vyberie s cieľom utratiť ich, podstupuje riziko. V tomto prípade by mal voliť fondy peňažného trhu.
„Ak budete peniaze potrebovať o menej ako tri až päť rokov, na akciový trh radšej zabudnite. Akcie a indexové ETF sú najvhodnejšie pre horizont päť a viac rokov. Čím dlhší horizont, tým je vyššia pravdepodobnosť, že vaše akciové indexové portfólio bude v zisku. Pri kratšom horizonte môže byť trh v čase plánovaného nákupu práve v poklese a investor tak vyberie menej, než vložil,“ upozornil portfólio manažér Across Dominik Hapl.
„Zároveň, ak sa blíži čas vášho plánovaného nákupu, napríklad ak o rok plánujete kupovať nehnuteľnosť, začnite investície postupne odpredávať a presúvať do menej rizikových nástrojov, napríklad do fondov krátkodobých investícií. Ochránite sa tak pred stratou v prípade prepadov,“ doplnil odborník.
Vo vekovej kategórii od 18 do 30 rokov označilo v prieskume investovanie ako formu sporenia až 38 % opýtaných, podobne zmýšľa aj 32 % mileniálov. S pribúdajúcim vekom tento motív klesá a u ľudí nad 56 rokov je to len 16 %. Na väčšie nákupy prostredníctvom investovania sa spoliehajú viac muži (27 %) ako ženy (23 %). Odborníci sa zhodujú, že ak už má investícia slúžiť na financovanie nákupu, nesmie ísť o vec, ktorá časom stráca hodnotu, ale o aktívum, ktorého hodnota rastie.
„Investovanie by malo slúžiť najmä na dlhodobé budovanie majetku a ochranu pred infláciou. Ak sa niekto rozhodne z výnosov z portfólia financovať nejaký nákup, mal by si najskôr položiť otázku, či bude mať tá vec o päť rokov vyššiu hodnotu ako dnes. Ak je odpoveďou nie, peniaze by mali zostať zainvestované,“ vysvetlil investičný riaditeľ Across Andrej Rajčány.
Zmysel podľa neho dáva zafinancovať si takto napríklad časť sumy potrebnej na kúpu nehnuteľnosti, rozbehnutie vlastného podnikania alebo investíciu do prémiového vzdelania, ktoré človeku zvýši kvalifikáciu na trhu práce. Peniaze sa vtedy presunú z jedného aktíva do iného, ktoré bude naďalej generovať hodnotu. „Financovanie spotrebného tovaru, elektroniky, výletov či dovoleniek z investičných výnosov by však z hľadiska rozumného nakladania s financiami malo byť skôr tabu,“ zhodnotil Rajčány.
Ak sa už investor rozhodne zhodnotiť peniaze pre budúci nákup, mal by podľa odborníkov postupovať podľa presnej stratégie. Prvým krokom je určenie časového horizontu, teda kedy približne chce s prostriedkami nakladať. Podľa toho je potrebné zvoliť aj vhodný investičný nástroj. Keď investor vloží peniaze napríklad do akciových fondov či ETF s tým, že ich o dva roky vyberie s cieľom utratiť ich, podstupuje riziko. V tomto prípade by mal voliť fondy peňažného trhu.
„Ak budete peniaze potrebovať o menej ako tri až päť rokov, na akciový trh radšej zabudnite. Akcie a indexové ETF sú najvhodnejšie pre horizont päť a viac rokov. Čím dlhší horizont, tým je vyššia pravdepodobnosť, že vaše akciové indexové portfólio bude v zisku. Pri kratšom horizonte môže byť trh v čase plánovaného nákupu práve v poklese a investor tak vyberie menej, než vložil,“ upozornil portfólio manažér Across Dominik Hapl.
„Zároveň, ak sa blíži čas vášho plánovaného nákupu, napríklad ak o rok plánujete kupovať nehnuteľnosť, začnite investície postupne odpredávať a presúvať do menej rizikových nástrojov, napríklad do fondov krátkodobých investícií. Ochránite sa tak pred stratou v prípade prepadov,“ doplnil odborník.
