Bratislava 2. marca (TASR) - Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) považuje za nevyhnutné, aby nové projekty aj rekonštrukcie existujúcich systémov zohľadňovali vývoj podmienok v nasledujúcich rokoch. Mnohé mosty, rozvodne, trate či vodné stavby totiž vznikali v období s inými klimatickými parametrami než v súčasnosti.

„Investície do kritickej infraštruktúry majú dlhý horizont návratnosti, a práve preto si vyžadujú aj dlhodobé plánovanie. Odolnosť v tomto kontexte neznamená len fyzické posilnenie stavieb. Znamená aj lepšiu analýzu rizík, aktualizované scenáre a priebežné vyhodnocovanie pripravenosti,“ uviedol prezident AKI SR Tibor Straka.

Klimatické zmeny sa čoraz výraznejšie prejavujú aj v našich geografických podmienkach a testujú odolnosť kritickej infraštruktúry. Podľa prieskumu Európskej investičnej banky (EIB) až 87 % Slovákov uviedlo, že za posledných päť rokov zažilo aspoň jednu extrémnu poveternostnú udalosť, ako sú horúčavy, sucho či silné búrky. Takmer 30 % respondentov zaznamenalo priame následky, napríklad výpadok elektriny alebo narušenú dopravu.

Rok 2022 patril podľa AKI SR medzi najsuchšie v novodobej histórii Slovenska. Na niektorých miestach sucho trvalo dlhšie ako 200 dní. „Klimatické extrémy prichádzajú v čase, keď energetická sústava čelí rastúcim nárokom. Za poslednú dekádu sa výrazne zvýšil počet zariadení a systémov, ktoré vyžadujú stabilný a vysoký energetický výkon,“ upozornil Straka.

Týka sa to masívneho rozšírenia elektromobilov a rýchlonabíjacích staníc, rastúceho počtu dátových centier a cloudových služieb, systémov umelej inteligencie so značnými výpočtovými nárokmi, ako aj klimatizačných zariadení v domácnostiach a vo firmách.

Spotreba energie v budovách od roku 2014 vzrástla približne o polovicu, najmä pre vyšší dopyt po chladení aj nárast používania digitálnych zariadení. Elektrizačná sústava je podľa AKI SR viac zaťažená práve počas horúčav, keď extrémne teploty môžu znižovať účinnosť niektorých technických zariadení. Nejde o dramatické scenáre, ale o postupné zvyšovanie nárokov na stabilitu siete a potrebu jej priebežnej modernizácie.

Kritická infraštruktúra na Slovensku je rozdelená medzi desiatky prevádzkovateľov - verejných aj súkromných. Klimatické riziká sa pritom dotýkajú všetkých sektorov súčasne. „Preto je dôležitá odborná spolupráca a výmena informácií naprieč sektormi energetiky, dopravy, vodného hospodárstva či digitálnych sietí,“ podotkol Straka s tým, že AKI SR dlhodobo poskytuje systematický expertný prístup k hodnoteniu rizík a plánovaniu odolnosti.

Bezpečnosť kritickej infraštruktúry neznamená iba ochranu pred úmyselnými hrozbami. Znamená aj schopnosť udržať fungovanie kritických systémov v prostredí, ktoré sa postupne mení. „Klimatické zmeny neprichádzajú náhle. Ide o dlhodobý proces, ktorý kladie nové nároky na plánovanie, investície a koordináciu. Pripravenosť a spolupráca sú kľúčom k zvyšovaniu odolnosti kritickej infraštruktúry v meniacom sa svete,“ dodal Straka.