Bratislava 21. septembra (TASR) - Doplnkom k individuálnemu dôchodkovému stropu po získaní 40 rokov dôchodkového poistenia by na Slovensku mohlo byť celoživotné konto pracovného času. Túto myšlienku načrtli začiatkom septembra Moderné odbory Volkswagen na rokovaní s ministrom práce Milanom Krajniakom (Sme rodina), ktorý ju označil za inšpiratívnu, názory odborníkov na tento nástroj sa však líšia.

Prezident Moderných odborov Volkswagen Zoroslav Smolinský na stretnutí s ministrom 11. septembra priblížil, že do dlhodobého, respektíve celoživotného konta pracovného času by sa rátali nadčasové hodiny, ktoré by si zamestnanec vedel následne vybrať. "Pokiaľ zamestnanci nemajú nadčasy preplatené, čo by zo zákona mali mať, nemajú možnosť vybrať si ani náhradné voľno, pretože ich je málo, tak sme navrhli riešenie, že by sa im do koša rátali hodiny, ktoré majú odpracované navyše, a zamestnanec sa po nejakom čase rozhodne, keď pôjde do dôchodku, že si vlastne tie hodiny môže skôr vybrať," vysvetlil Smolinský.

Podľa Milana Kuruca z občianskeho združenia Pracujúca chudoba je to zo strany odborárov celkom zaujímavý nápad. "V súčasnosti si človek môže vybrať, či bude jeho nadčas zaplatený s príplatkom, alebo namiesto príplatku si vyberiete náhradné voľno. Celoživotné konto nadčasov, ktoré navrhujú moderné odbory, je možnosť pre zamestnanca navyše. Tá umožní, že odpracovaný nadčas bude zaplatený mzdou zamestnanca, ale namiesto príplatku alebo náhradného voľna si môže človek vybrať možnosť číslo tri, že si nadčas vloží do celoživotného konta odpracovaných hodín, vďaka čomu bude môcť odísť skôr do dôchodku," myslí si Kuruc. Zároveň je presvedčený, že keď niečo takéto môže fungovať v Nemecku, nevidí dôvod, prečo by to nemohlo fungovať aj na Slovensku. Prijatie tejto zmeny si však vyžaduje evidenciu takýchto nadčasov. "Odpracovaný čas vrátane nadčasov sa musí evidovať tak či tak, preto si myslím, že je to v technicky realizovateľné bez väčších problémov," predpokladá Kuruc.

Odborník Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník je však skeptickejší. Upozorňuje napríklad na to, že na Slovensku sú profesie, u ktorých je dlhodobo ignorovaný Zákonník práce. Ako príklad uvádza zdravotné sestry či opatrovateľky, ktoré dlhodobo pracujú viac, ako je zdravé aj ako je dovolené legislatívou. "Dôsledkom je horšie zdravie týchto pracovníčok a pracovníkov, nechuť k práci, vyhorenie. Látanie týchto problémov prísľubom, že ak sa pri takomto pracovnom tempe dožijú v zdraví dôchodku a budú môcť ísť do dôchodku skôr, je iba ďalší pokus odsunúť riešenie," tvrdí Páleník. Aj súčasná legislatíva pritom umožňuje skorší odchod do dôchodku. "Zamestnancom viac pomôže zníženie pracovného výkonu, zníženie množstva odpracovaných hodín, zlepšenie pracovných podmienok tak, aby ich práca napĺňala a nebolo to nutné zlo. Ak človek cíti vyhorenie, má mať možnosť ísť na 'sabatikal'," myslí si Páleník.

Za problémovú považuje Páleník aj evidenciu týchto nadčasov. "Evidencia odpracovaného času je u veľa zamestnávateľov formálna a nezodpovedajúca realite. Založiť nároky na dôchodok na základe výkazov práce nie je dobrý nápad," hodnotí Páleník.

Krajniak avizoval, že sa bude týmto návrhom odborov zaoberať. "Samozrejme, toto beriem ako inšpiratívnu ideu, ja nesľubujem, že to vieme zrealizovať, ale ako inšpiratívna idea to je zaujímavé a určite sa to pokúsime prepočítať, aby sme videli, že či je to realizovateľné v krátkom čase aj na Slovensku, alebo nie," povedal Krajniak.