Bratislava 22. mája (TASR) - O obnovu verejných budov je na Slovensku obrovský záujem, čo dokazuje počet podaných žiadostí v jednotlivých výzvach. Problémom je, že výzvy vyhlasuje sedem rôznych inštitúcií, na veľké množstvo žiadostí podpora nevyjde a nenávratné finančné príspevky zatieňujú ostatné možnosti financovania. Odborníci z rôznych organizácií o tom hovorili na 25. konferencii Zelená vízia pre Slovensko, ktorú organizovala Slovenská klimatická iniciatíva (SKI).

„Štát by mal naozaj zreformovať spôsob, akým pomáha samosprávam obnovovať verejné budovy. Nemôžu to byť 100-percentné alebo 90-percentné granty,“ konštatoval Peter Robl z Budovy pre budúcnosť. Je podľa neho jasné, že keď sú takéto nenávratné príspevky k dispozícii, starostovia a primátori si nezvolia úver alebo iné formy financovania.

Výzvy sú však potom príliš preplnené a opakované podávanie žiadostí pre samosprávy predstavuje náklady. Potvrdzuje to aj Michal Ilovič zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA). Spomenul výzvu agentúry z roku 2023, v ktorej bolo predložených 799 žiadostí, ale podporených bolo 238. „Ak tá samospráva investovala do nejakej sprostredkovateľskej agentúry alebo do pomoci s tou žiadosťou 5000 eur, tak sa tam spálili tri milióny. Na jednej našej výzve,“ vyčíslil. Cestou by podľa neho mohlo byť rozdeľovanie v rámci jednotlivých území namiesto dopytových výziev.

Možným riešením by bolo dofinancovanie aktuálnych výziev namiesto otvárania nových. S tým sú však spojené ďalšie problémy. „Ten dopyt je tak obrovský, že ak by sme mali všetky žiadosti dofinancovať, tak automaticky stopneme na niekoľko rokov možnosť prihlásenia sa nových kvalitných a možno aj kvalitnejších projektov,“ vysvetlil Martin Janík z Environmentálneho fondu.

Jednou z možností financovania obnovy budov je aj GES (Garantovaná energetická služba). Ide o model financovania, pri ktorom dodávateľ na vlastné náklady zmodernizuje budovu a investíciu postupne spláca priamo z dosiahnutých a zmluvne garantovaných úspor za energie, takže klient obec nepotrebuje vlastný vstupný kapitál.

Takúto možnosť ponúkajú napríklad Slovenské elektrárne-energetické služby (SE-ES). Podľa Martina Michalca z tejto firmy však o službu zatiaľ nie je záujem, najmä kvôli možnostiam nenávratných príspevkov a nejasnému právnemu rámcu. Podľa Robla je zásadné, aby sa do úspor v GES mohli zarátavať aj znížené prevádzkové náklady, nielen náklady za energie. Michalec zdôraznil, že obnova financovaná GES musí byť naozaj efektívna, čo vyžaduje rozsiahle údaje o verejných budovách, ktoré sa v súčasnosti nezbierajú.

„Z dlhodobého hľadiska potrebujeme, aby sa nastavila návratná forma financovania, ideálne s využitím GES, tak, aby to financovanie bolo stabilné, aby bolo k dispozícii kontinuálne, aby samosprávy, ale aj štátne orgány sa mohli pripravovať v pokoji,“ zhodnotil Robl.