Bratislava 29. júla (TASR) - Finančné náklady na legalizáciu nehnuteľnosti sú veľmi individuálne a cenové rozpätie je značne široké. Závisí od konkrétneho objektu a jeho umiestnenia, napríklad či ide o exponované mestské prostredie. Odborníci to vysvetlili v novom diele podcastu Z komory načierno, ktorý pripravuje Slovenská komora stavebných inžinierov (SKSI).

„Existujú informatívne ceny základných úkonov. Prvým krokom je vypracovanie geometrického plánu, kde sa cena pohybuje od 250 do 500 eur v závislosti od toho, či ide o jednu stavbu alebo o celý súbor stavieb,“ uviedol autorizovaný inžinier z SKSI Vladimír Štvrtecký.

Na slovenských dvoroch je bežné, že tam v priebehu generácií pribudlo viacero neoficiálnych objektov a geodet má potom oveľa viac práce, pretože musí presne zamerať polohu všetkých stavieb aj okolitých inžinierskych sietí. Ak sa vlastník rozhoduje, či stavbu zbúrať alebo legalizovať, má na výber, no pri legalizácii potrebuje technickú dokumentáciu. Ak chce zručný stavebník pri drobných stavbách ušetriť, technickú dokumentáciu môže zvládnuť aj sám.

„Ak sú podklady stopercentne v poriadku, stavebné úrady dokážu rozhodnutie o preskúmaní spôsobilosti stavby vydať do 60 dní,“ potvrdil generálny riaditeľ sekcie výstavby a vyvlastňovania Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Roman Skorka. „Platí tu priamo úmerné pravidlo, že čím lepšie a precíznejšie sú podklady pripravené, tým hladší a rýchlejší je aj celý proces na stavebnom úrade,“ podotkol.

Profesionálne pripravené dokumenty sú zárukou úspechu. Keď úrad zistí, že podklady sú kompletné, vytýči termín obhliadky, ktorá je len priateľským overením stavu. „Fyzická obhliadka slúži na to, aby úradníci skontrolovali, či realita na mieste činu presne zodpovedá tomu, čo je nakreslené na papieri,“ spresnil Štvrtecký.

Veľmi špecifickým objektom, ktorý sa na pozemkoch často objavuje, je studňa, no nie vždy je to čierna stavba. „Mnohí majitelia netušia, že aj studňa sa v zmysle stavebného zákona považuje za stavbu a jej dodatočná legalizácia podlieha prísnym pravidlám,“ upozornil Štvrtecký.

Rozhodujúci na posúdenie, či je potrebné studňu úradne legalizovať, je spôsob odberu vody definovaný vodným zákonom. „Pokiaľ majiteľ odoberá podzemnú vodu zo studne len pomocou klasickej ručnej pumpy a objem odberu nepresiahne desať litrov za minútu, legislatíva to považuje za jednoduché vodné dielo, ktoré si človek skrátka vybuduje a nemusí ho spätne úradne riešiť ani legalizovať,“ vysvetlil.

Ak sa do studne umiestni čerpadlo na automatickú závlahu či dom, proces legalizácie je opäť jasný a otvorený. „V takomto momente sa studňa stáva plnohodnotnou vodnou stavbou, na ktorú je zo zákona nutné mať stavebné povolenie a následne kolaudačné rozhodnutie,“ priblížil Štvrtecký.

Ako Skorka priznal, nie je to o tom, že by občania chceli situáciu zámerne zatĺkať pred úradmi, ale môže im chýbať právne povedomie. „Hlavnou prioritou odborných inštitúcií preto zostáva neustále posúvanie povedomia verejnosti prostredníctvom osvetových a vzdelávacích aktivít,“ poukázal.

Majitelia by mali začať situáciu riešiť včas. „Netreba otáľať, pretože možnosť dodatočnej legalizácie čiernych stavieb je zákonom časovo obmedzená,“ uviedol Skorka.

Cieľom podľa odborníkov nie je ľudí trestať, ale pomôcť im dostať stavby do súladu so zákonom. Existujú postupy, odborné nástroje aj ľudia, ktorí vedia pomôcť. Legalizácia má svoje pevné pravidlá, no je zvládnuteľná a s profesionálnou podporou je pre každého vlastníka jedinou cestou k pokojnému spánku, právnej istote a pocitu, že jeho majetok je v poriadku.

Pre najväčšiu skupinu stavieb, ktoré vznikli od roku 1990 do 31. marca 2025, do účinnosti nového stavebného zákona (od 1. apríla 2025), možno žiadať o dodatočné povolenie stavby do 31. marca 2029.