Bratislava 8. septembra (TASR) - Podvodníci čoraz viac využívajú psychologickú manipuláciu namiesto technických útokov a pri tvorbe podvodného obsahu im pomáha umelá inteligencia (AI). Upozornili na to v utorok na tlačovej konferencii odborníci Ondrej Kubovič z technologickej spoločnosti Eset a Juraj Praženka z VÚB banky. Medzi aktuálne hrozby patria podľa nich najmä investičné podvody, sextortion, phishing či podvody s falošnými policajtmi a bankármi.

Kubovič priblížil, že výrazne pribúda najmä podvod typu sextortion, pri ktorom útočníci používateľov vydierajú údajným kompromitujúcim obsahom a požadujú platbu v kryptomene. Eset zaznamenal v poslednom období na Slovensku nárast týchto útokov o 36 %. Ak by trend pokračoval, do konca roka by mohol ich počet vzrásť až o 170 %. Výskum spoločnosti zároveň ukázal, že cez približne 1000 aktívnych bitcoinových peňaženiek spojených s týmito podvodmi pretieklo od roku 2017 približne 3,5 milióna eur.

Ďalším významným problémom zostáva phishing. Celosvetovo tvorí približne tretinu detekcií, na Slovensku ide približne o 21 %. Kubovič upozornil aj na prípad falošnej faktúry od energetickej spoločnosti, ktorú dostalo približne 1300 zákazníkov Esetu. E-mail pôsobil dôveryhodne a obsahoval aj legitímne údaje, škodlivý kód sa však nachádzal v prílohe s príponou ZIP.

Podvodníci podľa odborníka čoraz viac využívajú AI aj pri investičných podvodoch. Vytvárajú deepfake videá známych osobností a aktuálne témy využívajú na prilákanie obetí. Na Slovensku často zneužívajú meno prezidenta Petra Pellegriniho. Po kliknutí na reklamu sa obeť dostane na stránku, ktorá pôsobí profesionálne a ponúka údajné investovanie s vysokými výnosmi.

„Ak to znie príliš dobre, tak to asi nebude pravda,“ varoval Kubovič. Pri podozrivých správach a odkazoch odporúča zastaviť sa, overiť si ich dôveryhodnosť a v prípade nečakanej požiadavky kontaktovať priamo príslušnú inštitúciu.

Praženka upozornil, že zásadným trendom je presun od útokov na technické zabezpečenie bánk k manipulácii samotných klientov. Útočník sa podľa neho často nemusí dostať do internetového bankovníctva, pretože klienta presvedčí, aby peniaze na podvodný účet previedol sám. Takéto transakcie sa zároveň bankám identifikujú ťažšie.

VÚB podľa odborníka dokáže vďaka technológiám a analytickej práci zastaviť približne 70 % podvodov. Pri kartových podvodoch je úspešnosť okolo 80 %. Zároveň však upozornil, že straty klientov zostávajú vysoké. Za najrizikovejšiu skupinu pri manipulatívnych a investičných podvodoch označil klientov vo veku približne 45 až 70 rokov.

Medzi najčastejšie prípady, s ktorými sa banka stretáva, patria investičné podvody, podvody s falošnými policajtmi a bankármi a takzvaný NFC tunneling. Pri ňom podvodníci presvedčia klienta, aby si nainštaloval škodlivú aplikáciu a priložil platobnú kartu k telefónu. Útočník následne môže údaje z karty použiť na výber hotovosti z bankomatu.

Novým rizikom je podľa Praženku aj zneužívanie umelej inteligencie pri digitálnom onboardingu. Útočníci môžu pomocou ukradnutých dokladov a AI vytvoriť falošnú identitu a prejsť procesom overenia pri online založení účtu.

Odborník odporúča spozornieť pri požiadavke na investovanie, inštaláciu vzdialeného prístupu alebo poskytnutie PIN-u či údajov z karty. „Banka ani polícia, nikto od vás nechce PIN kód, číslo karty, poslať niekam peniaze,“ zdôraznil. Za základnú obranu považuje zastavenie sa a kritické premyslenie situácie, najmä ak podvodník vytvára časový tlak alebo strach.

Odborníci: AI vo firmách zvyšuje produktivitu, ale nenahrádza pracovníkov

Využívanie umelej inteligencie (AI) vo firmách zvyšuje produktivitu, čo však neznamená menšiu potrebu pracovnej sily, skôr rozšírenie možností alebo presun ľudí na pozície s vyššou pridanou hodnotou. Na konferencii Americkej obchodnej komory (AmCham) s názvom „No Workforce, No Growth: The Social Imperative for Competitivness“ sa na tom zhodli Alena Kanabová z Accenture a Sandra Balažíková z ING Hubs.

„Rast produktivity vidím ako obrovskú príležitosť realizovať oveľa väčšiu škálu vecí, nové veci, ktoré by sa inak nedali realizovať alebo by boli veľmi ťažko realizovateľné,“ priblížila Kanabová. Balažíková zdôraznila, že ak aj ľuďom kvôli AI zanikli pracovné miesta, často prešli na vyššie pracovné pozície v rámci tej istej firmy.

Zamestnávatelia by podľa Kanabovej investovať do toho, aby zamestnancov pri práci s umelou inteligenciou podporili. Dôležité je však ukazovať im možnosti, ktoré sú pre nich relevantné a pomôžu im v každodennej práci. Balažíková vyzdvihla úlohu priekopníkov a vytvorenia kultúry, v ktorej sa chyby berú ako príležitosť.

Za výzvu v ére umelej inteligencie obe považujú nastavenie juniorských pozícií. Kanabová upozornila, že aj keď niektoré juniorské pozície dokáže nahradiť AI, firmy si potrebujú vychovávať budúcich expertov, napríklad IT architektov.

Riaditeľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Mária Bieliková v tejto súvislosti varovala, že bez ručného programovania si mladí programátori nevybudujú programátorskú intuíciu, ktorá im umožňuje rýchlo nájsť chyby v systéme. Ľudia by podľa nej mali využívať umelú inteligenciu s vedomím, že postupne stratia schopnosť vykonávať úlohy, ktoré jej zverujú.