Bratislava 25. januára (TASR) - Prínos plánovanej výstavby úplne novej, paralelnej vysokorýchlostnej trate (VRT) z Bratislavy k hraniciam s Českou republikou na rýchlosť 320 kilometrov za hodinu bude približne desať minút úspory času. Pre TASR to uviedol železničný expert Jiří Kubáček vzhľadom na pokračujúcu modernizáciu železničnej trate z Devínskej Novej Vsi k hranici s Českom na rýchlosť do 200 kilometrov za hodinu.
„To v spojení s relatívne nízkymi prepravnými prúdmi môže spôsobiť problém práve pri ekonomickom hodnotení zmysluplnosti tejto stavby,“ upozornil Kubáček v súvislosti s návrhom VRT na Slovensku. Podľa neho zatiaľ ide len o štúdiu, ku ktorej nebolo prezentované žiadne ekonomické zhodnotenie.
„Nepopieram potrebu výstavby modernej železničnej infraštruktúry na území SR, ale vzhľadom na aktuálnu podudržiavanosť a pomalú modernizáciu slovenskej železničnej infraštruktúry by podľa mňa bolo dobré viac sa sústrediť na dosahovanie hmatateľných výsledkov reálnej práce v teréne než na okázalú medializáciu hviezdnych plánov, akých sme tu za uplynulé desaťročia slovenskej samostatnosti už mali niekoľko, žiaľ, bez reálneho efektu,“ dodal Kubáček.
Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondrej Matej pochybuje o realizácii VRT. „Snívať môžeme, ale realita je taká, že výstavby tohto projektu sa nikdy nedočkáme,“ uviedol pre TASR. Poukázal na nepriaznivú makroekonomickú prognózu Slovenska v budúcnosti. Ekonomické podmienky podľa neho neumožnia zabezpečovať dostatok finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu, ani z eurofondov a cez PPP projekty na nové investície do takýchto infraštruktúrnych projektov.
„Veď len na súčasnej železničnej sieti investičný dlh odhadujeme na viac ako 10 miliárd eur a na odloženú údržbu chýba stále 500 miliónov eur. Čiže až keď znížime investičný dlh a odloženú údržbu na súčasnej železničnej sieti na nulu, tak potom môžeme začať míňať peniaze na prípravu tohto projektu,“ dodal Matej. Uvažovaných 360 miliónov eur iba na prípravu a výkup pozemkov pre VRT by radšej použil na odloženú údržbu.
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) predstavili výsledky Národnej štúdie uskutočniteľnosti VRT V4, ktorá preverila možnosti technického a prevádzkového zapojenia Slovenska do siete vysokorýchlostných tratí krajín V4 a Rakúska. Celkové odhadované investičné náklady vrátane úprav infraštruktúry železničného uzla Bratislava sú približne 3,062 miliardy eur, pričom ďalšie náklady sú viazané na projektovú prípravu a výkupy pozemkov.
Prvá etapa projektu predbežne v rokoch 2030 až 2040 zahŕňa modernizáciu a rozšírenie uzla Bratislava, výstavbu stanice Bratislava, západ pri Stupave a napojenie na existujúce trate. Druhá etapa s ukončením v rokoch 2046 až 2050 ráta s výstavbou plnohodnotnej VRT do ČR s rýchlosťou 320 kilometrov za hodinu s napojením do Rakúska. Realizácia projektu podľa ŽSR výrazne skráti jazdné časy medzi hlavnými dopravnými uzlami v strednej Európe.