Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Podľa Robina Dufeka z platformy Sustainova venujú zodpovedné tímy približne 60 % času manuálnemu sledovaniu predpisov
Autor TASR
Bratislava 2. augusta (TASR) - Slovenské firmy čelia rastúcemu tlaku na udržateľnosť, pričom len v roku 2026 vstupuje do účinnosti minimálne 16 nových regulácií v oblasti environmentálnych, sociálnych a riadiacich štandardov (ESG). Od podnikov vyžadujú nielen viac administratívy, ale najmä schopnosť preukázať svoje zodpovedné podnikanie presnými dátami. Vyplýva to zo záverov odborného podujatia, ktoré zorganizovala platforma Circular Slovakia v spolupráci s Holandskou obchodnou komorou na Slovensku
„Firmy často narážajú na nejasnú interpretáciu niektorých kritérií, no najväčšou prekážkou zostáva nedostatok kvalitných dát, ktorými by vedeli svoje udržateľné aktivity podložiť a preukázať. Práve schopnosť preukázať výsledky dátami sa stáva kľúčovým predpokladom pre prístup k zelenému financovaniu,“ uviedla Erika Vitálošová zo spoločnosti PwC.
Podľa Very Economou z ING už bankám nestačia len všeobecné deklarácie. „Očakávajú jasnú dlhodobú stratégiu, dôveryhodný transformačný plán, relevantné a merateľné ukazovatele výkonnosti a kvalitné overiteľné dáta. Práve od plnenia týchto cieľov sa čoraz častejšie odvíjajú podmienky financovania,“ vysvetlila.
Nová legislatíva má vplyv aj na administratívnu záťaž. Podľa Robina Dufeka z platformy Sustainova venujú zodpovedné tímy približne 60 % času manuálnemu sledovaniu predpisov, čo otvára priestor na automatizáciu pomocou nástrojov umelej inteligencie.
Tlak pociťujú aj malé a stredné podniky. Hoci sú od povinného reportovania oslobodené, údaje od nich vyžadujú ich väčší odberatelia. „To, ako firma pristupuje k ESG a cirkulárnym obchodným modelom, bude čoraz viac rozhodovať o tom, či bude na trhu izolovaná, alebo akceptovaná naprieč celým dodávateľským reťazcom,“ zdôraznil Peter Vaňo z VÚB banky.
Prax však podľa odborníkov ukazuje, že princípy obehového hospodárstva prinášajú aj finančné úspory. „ESG nie je cieľ. Je to rámec, ktorý pomáha firmám, investorom a bankám hovoriť rovnakým jazykom a posudzovať podnikanie podľa porovnateľných kritérií,“ uviedol Miroslav Saban zo spoločnosti Philips.
„Firmy často narážajú na nejasnú interpretáciu niektorých kritérií, no najväčšou prekážkou zostáva nedostatok kvalitných dát, ktorými by vedeli svoje udržateľné aktivity podložiť a preukázať. Práve schopnosť preukázať výsledky dátami sa stáva kľúčovým predpokladom pre prístup k zelenému financovaniu,“ uviedla Erika Vitálošová zo spoločnosti PwC.
Podľa Very Economou z ING už bankám nestačia len všeobecné deklarácie. „Očakávajú jasnú dlhodobú stratégiu, dôveryhodný transformačný plán, relevantné a merateľné ukazovatele výkonnosti a kvalitné overiteľné dáta. Práve od plnenia týchto cieľov sa čoraz častejšie odvíjajú podmienky financovania,“ vysvetlila.
Nová legislatíva má vplyv aj na administratívnu záťaž. Podľa Robina Dufeka z platformy Sustainova venujú zodpovedné tímy približne 60 % času manuálnemu sledovaniu predpisov, čo otvára priestor na automatizáciu pomocou nástrojov umelej inteligencie.
Tlak pociťujú aj malé a stredné podniky. Hoci sú od povinného reportovania oslobodené, údaje od nich vyžadujú ich väčší odberatelia. „To, ako firma pristupuje k ESG a cirkulárnym obchodným modelom, bude čoraz viac rozhodovať o tom, či bude na trhu izolovaná, alebo akceptovaná naprieč celým dodávateľským reťazcom,“ zdôraznil Peter Vaňo z VÚB banky.
Prax však podľa odborníkov ukazuje, že princípy obehového hospodárstva prinášajú aj finančné úspory. „ESG nie je cieľ. Je to rámec, ktorý pomáha firmám, investorom a bankám hovoriť rovnakým jazykom a posudzovať podnikanie podľa porovnateľných kritérií,“ uviedol Miroslav Saban zo spoločnosti Philips.
