Bratislava 1. júna (TASR) - Aktuálne diskutované prorastové opatrenia, o ktorých má vláda rozhodnúť tento týždeň, nebudú mať priamy ani okamžitý vplyv na podporu kúpyschopnosti obyvateľstva či rastu produkcie. Hospodárstvu by pomohli skôr kroky s priamym dosahom na štátny rozpočet. Myslí si to daňová odborníčka Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

O medializovaných zámeroch bez vplyvu na verejné financie odborníčka uviedla, že sú „skôr kozmetického charakteru“ alebo sa v praxi prejavia až v strednodobom či dlhodobom horizonte. Vláda by podľa nej mala ekonomiku stimulovať buď cez priame investície zo štátneho rozpočtu, alebo cez kroky, ktoré vytvoria väčší disponibilný príjem obyvateľov a firiem na ďalšie investície či spotrebu.

Hallová na druhej strane pozitívne vníma uznávanie kvalifikácií pre nedostatkové profesie zo zahraničia, ako aj snahu riešiť demografický vývoj prílevom cudzej pracovnej sily. Prínosom môže byť aj voľnejšia regulácia v oblasti BOZP, zrušenie povinných lekárskych prehliadok pre pracovníkov prvej a druhej kategórie, odbúranie povinnosti umiestňovať oznam o evidencii tržieb na predajných miestach či drobné zmeny v odpadovom hospodárstve. „Ide o správne zmeny, ktoré však nemajú zásadný finančný a prorastový charakter,“ zhodnotila.

Pozitívny vplyv očakáva od PPP projektov, zriadenia inovačného fondu, garantovanej podpory pre vysoko inovatívne projekty a podpory vedy a výskumu. Ich výsledky však budú viditeľné až s odstupom času a predpokladom ich úspechu je stabilná ekonomika a predvídateľné podnikateľské prostredie.

Skutočným prorastovým impulzom by podľa Hallovej bolo zrušenie transakčnej dane, ktorej zavedenie podľa nej neprinieslo želaný efekt. „Keďže veľa transakcií nakoniec prešlo do hotovostnej ekonomiky, malo to dosah na výber DPH a dane z príjmov,“ skonštatovala. Odporúča tiež zjednodušenie daňových pravidiel pre biznis a zrušenie viacerých sadzieb DPH.