Bratislava 11. mája (TASR) - Centrálne banky postupne sťahujú peniaze, ktoré do ekonomiky naliali počas krízových rokov. Dôvodom je, že prebytočná likvidita sťažuje účinné riadenie menovej politiky. Týka sa to aj Slovenska, kde sa banky postupne pripravujú na návrat k refinancovaniu v Národnej banke Slovenska (NBS). Upozornila na to v aktuálnom blogu vedúca oddelenia operácií na voľnom trhu NBS Miroslava Kosáková.

Avizovala, že sa blížia časy, keď si budú musieť slovenské banky požičiavať od NBS. „Nepôjde však o signál nových problémov, ale o prirodzený a plánovaný dôsledok návratu menovej politiky k bežnému fungovaniu - vyplýva to z rozhodnutia Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB). Jeho súčasťou je zníženie objemu peňazí, ktoré majú banky v eurozóne na účtoch národných centrálnych bánk,“ vysvetlila Kosáková.

Pripomenula, že v minulých krízach, napríklad počas covidovej pandémie, rezervy bánk výrazne vzrástli, čo v období vysokej neistoty pomohlo udržať financovanie ekonomiky. V prostredí vyššej inflácie však ich nadbytok oslabuje prenos menovej politiky do ekonomiky, keďže sú banky na zmeny úrokových sadzieb ECB menej citlivé.

Rezervy sú „peniaze“, ktoré vytvára centrálna banka, a to tým, že bankám buď požičia, alebo od nich kúpi cenné papiere. Centrálna banka pritom posudzuje, čo banky a ekonomika práve potrebujú. Rezervy totiž plnia dve základné funkcie. „Na jednej strane zabezpečujú každodenné fungovanie finančného systému, na druhej strane môžu slúžiť ako nástroj na podporu ekonomiky,“ priblížila odborníčka.

Ekonomika môže podľa nej niekedy potrebovať oveľa viac peňazí, než koľko si žiada bezproblémové fungovanie bankového sektora. Príkladom je obdobie nízkej až zápornej inflácie a covidové roky, kedy centrálne banky prostredníctvom zvýšených rezerv naliali do ekonomiky podstatne viac peňazí v snahe podporiť hospodársku aktivitu. Politika tzv. kvantitatívneho uvoľňovania spôsobila, že objem rezerv bánk v eurozóne sa za necelé tri roky zväčšil viac ako dvojnásobne na 4,9 bilióna eur k novembru 2022.

Aktuálne je podľa ECB dôležité vrátiť objem rezerv bánk na neutrálnu úroveň, pri ktorej nevzniká nadbytok peňazí v ekonomike, je ich však dostatok na plynulé fungovanie bánk. „Dnes sme uprostred procesu znižovania rezerv, ktoré od svojho vrcholu na jeseň 2022 postupne klesli na aktuálnych 2,3 bilióna eur,“ vyčíslila Kosáková. Zároveň zdôraznila, že z pohľadu stability finančného systému je kľúčové, aby sa tento proces dial pomaly a predvídateľne.

Už v súčasnosti je v eurozóne vidieť, že banky s vyšším prebytkom likvidity požičiavajú bankám, ktoré ju začínajú potrebovať. Podľa odborníčky ide o dôležitý signál, že medzibankový trh funguje efektívne, čo dokazujú aj stabilné trhové úrokové sadzby.

„Čo sa však stane v momente, keď prebytočné rezervy klesnú natoľko, že si banky nebudú mať medzi sebou čo požičať? Vtedy si zabezpečia potrebnú likviditu vo svojej centrálnej banke,“ vysvetlila Kosáková s tým, že ani na Slovensku to nebude inak. Slovenský bankový sektor sa tak postupne dostane do situácie, v ktorej sa refinancovanie v NBS stane prirodzenou súčasťou riadenia likvidity.

„Ak teda v najbližšom období budete počuť, že si banky chodia do NBS po peniaze, neznamená to automaticky problém. Skôr pôjde o znak toho, že sa systém po mimoriadnych rokoch vracia k bežnému fungovaniu,“ dodala odborníčka.