FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
So zvládnutím krízovej situácie a náhleho výpadku príjmu môže podľa odborníčky pomôcť poistenie životných rizík.
Autor TASR
Bratislava 10. apríla (TASR) - V prípade náhleho výpadku príjmov pri splácaní hypotéky môže pomôcť životné poistenie. Začiatkom roka bol zaznamenaný pokles úrokových sadzieb a zvýšený záujem Slovákov o hypotéky, pričom úrok v bankách sa aktuálne pohybuje okolo 3,5 %. Čoraz viac ľudí však siaha aj po úveroch, ktoré sú na hrane ich finančných možností. Upozornila na to produktová manažérka z poisťovne Youplus Marcela Pekárková.
„Niektoré domácnosti idú so svojím rozpočtom až na hranu únosnosti a berú si príliš vysoké úvery. Splátky im tak pravidelne odčerpávajú značnú časť ich mesačného príjmu,“ spresnila Pekárková s tým, že ak by v budúcnosti došlo k výraznému zvýšeniu úrokových sadzieb alebo sa zhoršila ekonomická situácia, ľudia môžu mať problém so splácaním hypotéky.
Zdôraznila, že ak súhrn všetkých výdavkov na bývanie v rodine presahuje hranicu 60 % celkových príjmov, tak nejde o bezpečnú a dlhodobo udržateľnú situáciu. Hypotéky predstavujú dlhodobý tlak na rodinné financie, preto odporúča, aby sa domácnosti pred negatívnymi finančnými vplyvmi chránili, napríklad zostavením dlhodobých finančných plánov, rozvrhnutím potrieb a možností domácnosti. Ich súčasťou by malo byť aj dobre nastavené a aktualizované životné poistenie. Ak členovia rodiny prídu o prácu alebo budú musieť zmeniť zamestnanie a ísť s platom o niekoľko stoviek eur nadol, môžu mať problém so splácaním svojich záväzkov, a to v prípade, že nemajú dostatočné úspory.
So zvládnutím krízovej situácie a náhleho výpadku príjmu môže podľa odborníčky pomôcť poistenie životných rizík. V prípade, že ľudia nie sú schopní vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov, ale inak majú svoje zamestnanie či podnikajú ako živnostníci, tak môžu využiť špeciálne poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti (PN). To pokrýva situácie, ak ľudia prídu z dôvodu choroby alebo úrazu o možnosť vykonávať čiastočne či úplne zárobkovú činnosť.
Nemocenská dávka totiž na pokrytie bežných životných nákladov dlhodobo nemusí stačiť. Prvých desať dní počas PN vypláca zamestnancovi náhradu príjmu zamestnávateľ, od 11. dňa mu peniaze vypláca Sociálna poisťovňa. Zároveň od prvého do tretieho dňa je náhrada príjmu počas PN vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého do desiateho dňa je na úrovni 55 %.
„Dohodnúť si poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti môže tak zamestnanec, ako živnostník. Rozdiel je iba v dokladaní výšky príjmu, od ktorej sa potom odvíja jeho denná dávka. V prípade zamestnaneckého pomeru sa horný limit poistnej sumy posudzuje podľa priemerného mesačného príjmu zo zamestnania, u živnostníkov zase podľa hrubého príjmu zo samostatnej činnosti,“ uzavrela Pekárková.
„Niektoré domácnosti idú so svojím rozpočtom až na hranu únosnosti a berú si príliš vysoké úvery. Splátky im tak pravidelne odčerpávajú značnú časť ich mesačného príjmu,“ spresnila Pekárková s tým, že ak by v budúcnosti došlo k výraznému zvýšeniu úrokových sadzieb alebo sa zhoršila ekonomická situácia, ľudia môžu mať problém so splácaním hypotéky.
Zdôraznila, že ak súhrn všetkých výdavkov na bývanie v rodine presahuje hranicu 60 % celkových príjmov, tak nejde o bezpečnú a dlhodobo udržateľnú situáciu. Hypotéky predstavujú dlhodobý tlak na rodinné financie, preto odporúča, aby sa domácnosti pred negatívnymi finančnými vplyvmi chránili, napríklad zostavením dlhodobých finančných plánov, rozvrhnutím potrieb a možností domácnosti. Ich súčasťou by malo byť aj dobre nastavené a aktualizované životné poistenie. Ak členovia rodiny prídu o prácu alebo budú musieť zmeniť zamestnanie a ísť s platom o niekoľko stoviek eur nadol, môžu mať problém so splácaním svojich záväzkov, a to v prípade, že nemajú dostatočné úspory.
So zvládnutím krízovej situácie a náhleho výpadku príjmu môže podľa odborníčky pomôcť poistenie životných rizík. V prípade, že ľudia nie sú schopní vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov, ale inak majú svoje zamestnanie či podnikajú ako živnostníci, tak môžu využiť špeciálne poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti (PN). To pokrýva situácie, ak ľudia prídu z dôvodu choroby alebo úrazu o možnosť vykonávať čiastočne či úplne zárobkovú činnosť.
Nemocenská dávka totiž na pokrytie bežných životných nákladov dlhodobo nemusí stačiť. Prvých desať dní počas PN vypláca zamestnancovi náhradu príjmu zamestnávateľ, od 11. dňa mu peniaze vypláca Sociálna poisťovňa. Zároveň od prvého do tretieho dňa je náhrada príjmu počas PN vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého do desiateho dňa je na úrovni 55 %.
„Dohodnúť si poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti môže tak zamestnanec, ako živnostník. Rozdiel je iba v dokladaní výšky príjmu, od ktorej sa potom odvíja jeho denná dávka. V prípade zamestnaneckého pomeru sa horný limit poistnej sumy posudzuje podľa priemerného mesačného príjmu zo zamestnania, u živnostníkov zase podľa hrubého príjmu zo samostatnej činnosti,“ uzavrela Pekárková.
