Bratislava 4. augusta (TASR) - Umelú inteligenciu (AI) podľa Eurostatu využíva už viac než polovica veľkých podnikov v Európskej únii (EÚ), no rýchla adopcia naráža na nepripravené procesy, slabú dátovú disciplínu a bezpečnostné riziká. Firmy často neriešia, aké dáta do nej zamestnanci vkladajú a podľa čoho majú vyhodnotiť jej reálny prínos. Práve tam vzniká „tieňová AI“, kedy ide o používanie verejných nástrojov na pracovné úlohy skôr, než má firma schválené pravidlá, bezpečné riešenia a jasné dátové hranice. Upozornil na to Lukáš Gross zo spoločnosti Seyfor.

„Ak firma AI nerieši, neznamená to, že ju jej ľudia nepoužívajú. Znamená to len, že ju používajú bez rámca, bez kontroly a často s dátami, ktoré by sa mimo firemného prostredia vôbec nemali dostať. Najväčším rizikom dnes nie je samotná AI, ale tieňová AI - spontánne používanie verejných nástrojov bez toho, aby firma vedela, aké informácie do nich zamestnanci vkladajú,“ spresnil Gross.

Priblížil, že AI najčastejšie firmy používajú na analýzu písaného textu, generovanie obrazového, zvukového alebo textového obsahu, prácu s hovoreným jazykom a automatizáciu pracovných tokov alebo podporu rozhodovania.

Podľa Grossa je pre firmy problematické najmä to, že časť tejto adopcie vzniká zdola - skôr, než má zamestnávateľ nastavené pravidlá, schválené nástroje a jasné dátové hranice. Zamestnanec tak môže v dobrej viere vložiť do verejného nástroja interný dokument, zmluvu, cenovú ponuku, osobné údaje alebo klientsku komunikáciu.

Poznamenal, že mnohé firmy začínajú pri adopcii AI výberom nástroja, licencií a rozpočtu. Podľa neho by však prvý krok mal byť presne opačný - zistiť, kde sa vo firme opakuje manuálna práca a kde dnes vznikajú straty času, chyby a kde je neznalosť.

Druhým predpokladom sú dáta. AI nevyrieši neporiadok v dokumentoch, nejednotné tabuľky ani procesy, v ktorých nie je jasné, kto za čo zodpovedá. Ak firma nemá upratané dáta a prepojené systémy, potrebuje často najskôr klasickú digitalizáciu.

Gross odporúča rozlišovať tri úrovne adopcie AI. Prvou je osobná efektivita, teda pomoc jednotlivcovi pri e-mailoch, dokumentoch, rešeršiach alebo zápisoch. Druhou je tímová efektivita, napríklad zdieľanie znalostí naprieč oddeleniami alebo interný chatbot napojený na schválené smernice. Až treťou je celofiremná efektivita, teda prepojené ‚end-to-end‘ procesy od objednávky cez sklad až po fakturáciu.