FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Čína je najväčším producentom ocele na svete, pričom vlani dosiahla jej produkcia viac než miliardu ton.
Autor TASR
Paríž 27. mája (TASR) - Dotácie, ktoré Čína poskytuje svojim oceliarskym koncernom, „deformujú“ svetový trh s oceľou a brzdia investície do dekarbonizácie v sektore. Uviedla to v najnovšej správe o vyhliadkach oceliarskeho priemyslu Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Čína je najväčším producentom ocele na svete, pričom vlani dosiahla jej produkcia viac než miliardu ton. V poslednom období však klesol odbyt po oceli na domácom trhu, čo čínske oceliarne prinútilo hľadať odbyt vo väčšej miere v zahraničí.
Čínsky export ocele vzrástol v minulom roku na rekordných 118 miliónov ton. Naopak, dovoz sa prepadol o takmer 80 % na 8,7 milióna ton, uviedla OECD. V tejto súvislosti poukázala na dotácie čínskej vlády pre domácich producentov a uviedla, že svetový trh s oceľou „deformujú netrhové sily, keď nedotovaní výrobcovia nemajú v dôsledku nerovnakých podmienok na trhu šancu konkurovať“.
„Miera dotácií v oceliarskom priemysle v Číne je päťnásobne vyššia, než predstavuje priemer v iných ekonomikách,“ uviedla OECD vo svojej správe OCED Steel Outlook 2025. Zároveň poukázala na fakt, že čínsky export ocele sa od roku 2020 viac než zdvojnásobil.
Pozíciu výrobcov ocele mimo Číny skomplikoval aj fakt, že problémy čínskeho realitného sektora znížili v minulých rokoch domáci dopyt po oceli. To pre iné krajiny predstavuje „značný problém,“ keďže ich vlastný export klesá a naopak, dovoz sa zvyšuje.
Od roku 2020 vzrástol dovoz ocele do Európskej únie a Británie o takmer 13 %. V prípade Japonska a Južnej Kórey je to 18 % a v prípade Severnej Ameriky 40 %. Dovoz do Turecka sa zvýšil o 52 %, do krajín Južnej Ameriky o 60 % a štátov v Oceánii o 77 %. Niektoré z týchto trhov, ako krajiny severnej Afriky, Blízkeho východu a juhovýchodnej Ázie, pritom zápasia s vlastnou nadmernou výrobnou kapacitou a zvyšujú tak vývoz do ďalších krajín, najmä do štátov OECD.
Výsledkom je rozširovanie opatrení na podporu vlastných výrobcov po celom svete. V roku 2024 „celkovo 19 vlád spustilo 81 procesov antidumpingového vyšetrovania v oblasti ocele a oceliarskych výrobkov,“ informuje OCED. To je päťnásobne viac než v roku 2023. „Takmer 80 % z týchto vyšetrovaní bolo spustených proti ázijským producentom,“ dodala organizácia v správe s tým, že veľký počet vyšetrovaní sa týkal Číny.
Výsledkom tejto situácie je veľké množstvo lacnej ocele, čo zasa výrazne negatívne ovplyvňuje objem investícií do dekarbonizácie v tomto sektore. Samotná produkcia ocele sa na globálnych emisiách CO2 podieľa približne 8 %.
„Oceliarske spoločnosti sa nebudú schopné vrátiť na trvalú zdravú úroveň rentability, dokiaľ sa nevyrieši problém nadmernej kapacity a jej dôsledkov. Firmy potrebujú rovnaké podmienky na trhu a na to je potrebná spolupráca všetkých krajín,“ dodala OCED.
Čína je najväčším producentom ocele na svete, pričom vlani dosiahla jej produkcia viac než miliardu ton. V poslednom období však klesol odbyt po oceli na domácom trhu, čo čínske oceliarne prinútilo hľadať odbyt vo väčšej miere v zahraničí.
Čínsky export ocele vzrástol v minulom roku na rekordných 118 miliónov ton. Naopak, dovoz sa prepadol o takmer 80 % na 8,7 milióna ton, uviedla OECD. V tejto súvislosti poukázala na dotácie čínskej vlády pre domácich producentov a uviedla, že svetový trh s oceľou „deformujú netrhové sily, keď nedotovaní výrobcovia nemajú v dôsledku nerovnakých podmienok na trhu šancu konkurovať“.
„Miera dotácií v oceliarskom priemysle v Číne je päťnásobne vyššia, než predstavuje priemer v iných ekonomikách,“ uviedla OECD vo svojej správe OCED Steel Outlook 2025. Zároveň poukázala na fakt, že čínsky export ocele sa od roku 2020 viac než zdvojnásobil.
Pozíciu výrobcov ocele mimo Číny skomplikoval aj fakt, že problémy čínskeho realitného sektora znížili v minulých rokoch domáci dopyt po oceli. To pre iné krajiny predstavuje „značný problém,“ keďže ich vlastný export klesá a naopak, dovoz sa zvyšuje.
Od roku 2020 vzrástol dovoz ocele do Európskej únie a Británie o takmer 13 %. V prípade Japonska a Južnej Kórey je to 18 % a v prípade Severnej Ameriky 40 %. Dovoz do Turecka sa zvýšil o 52 %, do krajín Južnej Ameriky o 60 % a štátov v Oceánii o 77 %. Niektoré z týchto trhov, ako krajiny severnej Afriky, Blízkeho východu a juhovýchodnej Ázie, pritom zápasia s vlastnou nadmernou výrobnou kapacitou a zvyšujú tak vývoz do ďalších krajín, najmä do štátov OECD.
Výsledkom je rozširovanie opatrení na podporu vlastných výrobcov po celom svete. V roku 2024 „celkovo 19 vlád spustilo 81 procesov antidumpingového vyšetrovania v oblasti ocele a oceliarskych výrobkov,“ informuje OCED. To je päťnásobne viac než v roku 2023. „Takmer 80 % z týchto vyšetrovaní bolo spustených proti ázijským producentom,“ dodala organizácia v správe s tým, že veľký počet vyšetrovaní sa týkal Číny.
Výsledkom tejto situácie je veľké množstvo lacnej ocele, čo zasa výrazne negatívne ovplyvňuje objem investícií do dekarbonizácie v tomto sektore. Samotná produkcia ocele sa na globálnych emisiách CO2 podieľa približne 8 %.
„Oceliarske spoločnosti sa nebudú schopné vrátiť na trvalú zdravú úroveň rentability, dokiaľ sa nevyrieši problém nadmernej kapacity a jej dôsledkov. Firmy potrebujú rovnaké podmienky na trhu a na to je potrebná spolupráca všetkých krajín,“ dodala OCED.
