
Návratnosť investície závisí od ceny elektriny, investičných nákladov a od toho, ako efektívne firma vyrobenú energiu využíva.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 19. mája (TASR) - Pri rozhodovaní o inštalácii fotovoltiky by firma mala poznať nielen svoju ročnú spotrebu, ale aj to, v akých časoch energiu spotrebúva. Počítať treba aj s technickými obmedzeniami, napríklad nosnosťou strechy. Upozorňuje na to obchodný riaditeľ PPA Power DS Michal Vargončík.
Návratnosť investície závisí od ceny elektriny, investičných nákladov a od toho, ako efektívne firma vyrobenú energiu využíva. V súčasnosti sa bežne pohybuje medzi siedmimi až desiatimi rokmi. „Bez dotácií na fotovoltiku je to najčastejšie okolo ôsmich rokov, s podporou štátu to môže byť výrazne menej. Životnosť fotovoltických panelov sa pritom pohybuje na úrovni 25 a viac rokov, čo znamená, že po návratnosti môže elektráreň prinášať ďalšie úspory,“ priblížil Vargončík.
Pri rozhodovaní o fotovoltike sa firmy často sústredia na výkon elektrárne, v praxi je však podľa odborníka dôležitejšie zamerať sa na to, kedy energiu spotrebúvajú. Najlepšie vychádzajú firmy s dvojzmennou prevádzkou, kde je spotreba rozložená počas dňa. Naopak, pri prevádzkach orientovaných na večer alebo noc je využitie výrazne nižšie. „Mali sme klienta, ktorý začínal o piatej ráno. Po posune na ôsmu sa využitie energie výrazne zlepšilo,“ uviedol príklad z praxe.
Ak firma nedokáže všetku vyrobenú energiu spotrebovať, vznikajú prebytky, ktoré sa odvádzajú do siete za výrazne nižšie ceny ako pri nákupe. V súčasnosti sa výkupné ceny pohybujú na úrovni približne desať až 12 eur za megawatthodinu (MWh). Každá nevyužitá MWh tak podľa Vargončíka znižuje ekonomický efekt projektu. Riešením môže byť využitie batériových úložísk. Tie umožňujú uskladnenie energie na večerné hodiny a zvyšujú mieru využitia vlastnej vyrobenej elektriny. Zmysel to má najmä vo firmách s viaczmennou prevádzkou.
Okrem ekonomiky vstupujú do hry aj technické obmedzenia. Jedným z najčastejších problémov je nosnosť strechy. Fotovoltický systém predstavuje dodatočnú záťaž (približne 15 až 30 kg/štvorcový meter v závislosti od typu konštrukcie), ktorá sa musí posudzovať spolu s vplyvom počasia ako sneh alebo vietor.
Rovnako dôležitý je aj stav elektroinštalácie. Mnohé firmy majú systémy nastavené na hranici kapacity a pridaním nového zdroja sa môžu dostať mimo limitov. Významnú rolu zohráva aj distribučná sústava. V niektorých lokalitách naráža na svoje kapacity, čo môže obmedziť možnosti pripojenia.
Návratnosť investície závisí od ceny elektriny, investičných nákladov a od toho, ako efektívne firma vyrobenú energiu využíva. V súčasnosti sa bežne pohybuje medzi siedmimi až desiatimi rokmi. „Bez dotácií na fotovoltiku je to najčastejšie okolo ôsmich rokov, s podporou štátu to môže byť výrazne menej. Životnosť fotovoltických panelov sa pritom pohybuje na úrovni 25 a viac rokov, čo znamená, že po návratnosti môže elektráreň prinášať ďalšie úspory,“ priblížil Vargončík.
Pri rozhodovaní o fotovoltike sa firmy často sústredia na výkon elektrárne, v praxi je však podľa odborníka dôležitejšie zamerať sa na to, kedy energiu spotrebúvajú. Najlepšie vychádzajú firmy s dvojzmennou prevádzkou, kde je spotreba rozložená počas dňa. Naopak, pri prevádzkach orientovaných na večer alebo noc je využitie výrazne nižšie. „Mali sme klienta, ktorý začínal o piatej ráno. Po posune na ôsmu sa využitie energie výrazne zlepšilo,“ uviedol príklad z praxe.
Ak firma nedokáže všetku vyrobenú energiu spotrebovať, vznikajú prebytky, ktoré sa odvádzajú do siete za výrazne nižšie ceny ako pri nákupe. V súčasnosti sa výkupné ceny pohybujú na úrovni približne desať až 12 eur za megawatthodinu (MWh). Každá nevyužitá MWh tak podľa Vargončíka znižuje ekonomický efekt projektu. Riešením môže byť využitie batériových úložísk. Tie umožňujú uskladnenie energie na večerné hodiny a zvyšujú mieru využitia vlastnej vyrobenej elektriny. Zmysel to má najmä vo firmách s viaczmennou prevádzkou.
Okrem ekonomiky vstupujú do hry aj technické obmedzenia. Jedným z najčastejších problémov je nosnosť strechy. Fotovoltický systém predstavuje dodatočnú záťaž (približne 15 až 30 kg/štvorcový meter v závislosti od typu konštrukcie), ktorá sa musí posudzovať spolu s vplyvom počasia ako sneh alebo vietor.
Rovnako dôležitý je aj stav elektroinštalácie. Mnohé firmy majú systémy nastavené na hranici kapacity a pridaním nového zdroja sa môžu dostať mimo limitov. Významnú rolu zohráva aj distribučná sústava. V niektorých lokalitách naráža na svoje kapacity, čo môže obmedziť možnosti pripojenia.







