Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Investovať však odporúča až vtedy, keď má domácnosť vytvorenú aspoň základnú rezervu.
Autor TASR
Bratislava 10. mája (TASR) - Najväčšie finančné riziká pre jednorodičovské domácnosti sú výpadok príjmu, nepravidelné alebo žiadne výživné, neúmerne drahé bývanie a chýbajúca finančná rezerva. Upozorňuje na to odborník na osobné financie zo spoločnosti Partners Peter Gurecka, podľa ktorého preto musí byť rozpočet samoživiteľa prísnejší ako v bežnej domácnosti.
„Pri samoživiteľoch nestačí len všeobecná rada míňajte menej. Potrebujú systém, ktorý im pomôže rozhodovať sa každý mesiac podľa priorít. Cieľom nie je dokonalý rozpočet, ale udržateľný rozpočet,“ uviedol Gurecka. Odporúča orientačné rozdelenie príjmu podľa jednoduchej schémy - 40 % na bývanie, 40 % na bežnú spotrebu, 15 % na rezervu a ochranu príjmu, 5 % na dlhodobé investície. Investovať však odporúča až vtedy, keď má domácnosť vytvorenú aspoň základnú rezervu.
„Finančná rezerva je absolútna priorita. Minimom sú tri mesačné výdavky, ideálom šesť mesačných výdavkov,“ radí odborník. Ak šesťmesačná rezerva pôsobí nereálne, odporúča začať menším cieľom a postupne ho zvyšovať. Pomôcť podľa neho môžu aj nepravidelné príjmy, ako napríklad daňový preplatok, príspevok, odmena, vrátený preplatok za energie alebo dodatočne vyplatené výživné. Tie by nemali hneď zmiznúť v spotrebe, ale aspoň čiastočne smerovať do rezervy.
Jednou z najčastejších chýb je podľa odborníka započítavať nepravidelné výživné do bežného mesačného rozpočtu. Ak peniaze raz prídu a raz nie, nemali by slúžiť na nájom, energie či potraviny. „Nepravidelné výživné je bezpečnejšie použiť na rezervu, školské výdavky alebo mimoriadne potreby dieťaťa,“ odporúča. Ak druhý rodič výživné neplatí vôbec, pomôcť môže náhradne výživné, na ktoré však treba splniť zákonné podmienky.
Odborník varuje pred vykrývaním bežnej spotreby dlhom. „Spotrebné úvery alebo kreditné karty na bežné výdavky môžu spustiť dlhovú špirálu. Rodič potom jeden dlh spláca ďalším a finančný stres sa zhoršuje,“ priblížil Gurecka. Ak domácnosť nedokáže zaplatiť nájom, energie alebo splátku, lepšie je riešiť situáciu okamžite - kontaktovať prenajímateľa, banku, dodávateľa alebo úrad skôr, než vzniknú penále a ďalšie poplatky.
Odborník tiež odporúča poistenie zárobku, ktoré je pri jednom živiteľovi ešte dôležitejšie ako v iných domácnostiach. Ak totiž rodič ochorie alebo sa mu stane úraz, ohrozený nie je len jeho príjem, ale celý chod domácnosti. Poistenie by malo byť nastavené podľa toho, aká suma by rodine chýbala pri PN, invalidite, kritickej chorobe, úraze alebo úmrtí. „Najhoršie je zistiť až pri probléme, že poistka síce existuje, ale nekryje to, čo rodina reálne potrebuje,“ upozorňuje.
„Pri samoživiteľoch nestačí len všeobecná rada míňajte menej. Potrebujú systém, ktorý im pomôže rozhodovať sa každý mesiac podľa priorít. Cieľom nie je dokonalý rozpočet, ale udržateľný rozpočet,“ uviedol Gurecka. Odporúča orientačné rozdelenie príjmu podľa jednoduchej schémy - 40 % na bývanie, 40 % na bežnú spotrebu, 15 % na rezervu a ochranu príjmu, 5 % na dlhodobé investície. Investovať však odporúča až vtedy, keď má domácnosť vytvorenú aspoň základnú rezervu.
„Finančná rezerva je absolútna priorita. Minimom sú tri mesačné výdavky, ideálom šesť mesačných výdavkov,“ radí odborník. Ak šesťmesačná rezerva pôsobí nereálne, odporúča začať menším cieľom a postupne ho zvyšovať. Pomôcť podľa neho môžu aj nepravidelné príjmy, ako napríklad daňový preplatok, príspevok, odmena, vrátený preplatok za energie alebo dodatočne vyplatené výživné. Tie by nemali hneď zmiznúť v spotrebe, ale aspoň čiastočne smerovať do rezervy.
Jednou z najčastejších chýb je podľa odborníka započítavať nepravidelné výživné do bežného mesačného rozpočtu. Ak peniaze raz prídu a raz nie, nemali by slúžiť na nájom, energie či potraviny. „Nepravidelné výživné je bezpečnejšie použiť na rezervu, školské výdavky alebo mimoriadne potreby dieťaťa,“ odporúča. Ak druhý rodič výživné neplatí vôbec, pomôcť môže náhradne výživné, na ktoré však treba splniť zákonné podmienky.
Odborník varuje pred vykrývaním bežnej spotreby dlhom. „Spotrebné úvery alebo kreditné karty na bežné výdavky môžu spustiť dlhovú špirálu. Rodič potom jeden dlh spláca ďalším a finančný stres sa zhoršuje,“ priblížil Gurecka. Ak domácnosť nedokáže zaplatiť nájom, energie alebo splátku, lepšie je riešiť situáciu okamžite - kontaktovať prenajímateľa, banku, dodávateľa alebo úrad skôr, než vzniknú penále a ďalšie poplatky.
Odborník tiež odporúča poistenie zárobku, ktoré je pri jednom živiteľovi ešte dôležitejšie ako v iných domácnostiach. Ak totiž rodič ochorie alebo sa mu stane úraz, ohrozený nie je len jeho príjem, ale celý chod domácnosti. Poistenie by malo byť nastavené podľa toho, aká suma by rodine chýbala pri PN, invalidite, kritickej chorobe, úraze alebo úmrtí. „Najhoršie je zistiť až pri probléme, že poistka síce existuje, ale nekryje to, čo rodina reálne potrebuje,“ upozorňuje.
