Bratislava 22. augusta (TASR) - Je pozitívne, ak sociálne siete prebudia záujem mladých o to, ako naložiť s prvými zarobenými peniazmi, nemali by však zostať ich jediným zdrojom informácií. Upozorňuje na to Jozef Bárdy, tímový riaditeľ poradenskej spoločnosti Simplea. Varuje najmä pred radami takzvaných finfluencerov, ktorí na rozdiel od licencovaných konzultantov nepodliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska (NBS) a nenesú za svoje odporúčania zodpovednosť.

„Pri videu často nevidíte, kto ho v skutočnosti zaplatil. Mnohé rady sú skrytou reklamou, čo znamená, že nesledujú záujem diváka, ale toho, kto si ich objednal,“ priblížil Bárdy. Problémom podľa neho môže byť aj zorientovať sa v množstve dostupných informácií, posúdiť ich dôveryhodnosť a vybrať si tie, ktoré zodpovedajú konkrétnej životnej situácii.

„Investovanie by sa nemalo začínať výberom produktu, ale pomenovaním cieľov a komplexným pohľadom na finančnú situáciu človeka. Inak má nastavené financie študent, ktorý si odkladá prvé peniaze z brigády, a inak človek, ktorý rieši auto, vlastné bývanie, hypotéku alebo dôchodok. Portfólio preto musí byť primerane nastavené a spolu s klientom sa má meniť aj jeho finančná stratégia,“ vysvetlil odborník.

Sociálne siete podľa Bárdyho neovplyvňujú len investovanie, ale aj míňanie. Mladým napríklad denne ukazujú obraz úspechu spojený s drahými značkami, najnovšou elektronikou či životným štýlom, ktorý si často ešte nemôžu dovoliť. Práve prvá výplata z brigády sa tak môže rýchlo zmeniť na statusový nákup namiesto prvého kroku k vytvoreniu rezervy alebo majetku.

Podľa odborníka pritom nie je dôležité, akú sumu si mladý človek odloží, ale aby si vytvoril návyk, ktorý mu ostane aj pri vyššom príjme. Základným princípom je pritom odložiť si časť peňazí hneď po prijatí výplaty a až potom míňať. Bárdy odporúča napríklad pravidlo 10 - 20 - 30 - 40. „Desať percent príjmu smeruje na krátkodobú rezervu, dvadsať percent na dlhodobé investovanie, tridsať percent predstavuje maximálny strop splátok úverov a štyridsať percent zostáva na spotrebu. Ak ešte nemá úver, príslušnú časť môže využiť na zvýšenie rezervy, investície alebo konkrétny cieľ,“ vysvetlil.

Finančné návyky sa podľa odborníka začínajú v rodine. „Úlohou rodičov nie je rozhodovať za mladého človeka, ale naučiť ho rozlišovať medzi spotrebou, rezervou a dlhodobým budovaním majetku. Mali by ho tiež viesť k overovaniu finančných rád a vysvetliť mu, že ciele sa postupne menia - od vodičského preukazu či auta cez vlastné bývanie až po zabezpečenie na dôchodok,“ uviedol Bárdy. Rozhovor o peniazoch by však podľa neho nemal byť len jednorazovou prednáškou, ale prirodzenou súčasťou dospievania.