Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Štvrtina slovenských domácností by pri nečakanom výpadku príjmu nevydržala financovať svoje potreby ani tri mesiace.
Autor TASR
Bratislava 27. októbra (TASR) - Štvrtina slovenských domácností by pri nečakanom výpadku príjmu nevydržala financovať svoje potreby ani tri mesiace. Odborníci pred blížiacim sa Svetovým dňom sporenia (31. 10.) preto upozorňujú, že pred dlhodobým investovaním je kľúčové vytvoriť si krátkodobú rezervu. Pre dlhodobý rast majetku je následne rozhodujúca pravidelnosť a časový horizont, nie snaha trafiť ideálny moment na trhu. Vyplýva to z analýzy a prieskumu sprostredkovateľskej spoločnosti FinGO.
Na účte je vhodné mať tri až šesť mesačných výdavkov. Bez rezervy totiž hrozí, že pri prvom nečakanom výdavku bude treba investíciu predávať v nevhodnom čase. „Štyria z desiatich ľudí by pri zhoršení svojej finančnej situácie siahli na úspory. To je pochopiteľná reakcia, ale funguje len vtedy, keď je na čo siahnuť. Kto má peniaze odložené v investícii, musí ju predať. Preto rezerva nie je krok navyše, ale podmienka investovania,” uviedol investičný analytik FinGO Matúš Čarný.
O výbere investičného produktu rozhoduje najmä časový horizont a celková nákladovosť, nielen vstupný poplatok. Pravidelnosť sa dá najlepšie zabezpečiť nastavením trvalého príkazu po výplate, pričom investovanú sumu sa oplatí zvyšovať spolu s rastom príjmu.
Kým sporiace účty a termínované vklady slúžia na krátkodobú rezervu a istotu, podielové fondy, ETF, akcie či dlhopisy sú cestou k dlhodobému zhodnoteniu majetku, hoci s kolísavou hodnotou. Alternatívou na ochranu pred infláciou je aj investičné zlato. Pred samotným investovaním odporúča analytik vytvoriť si troj- až šesťmesačnú rezervu, nastaviť si trvalý príkaz a počítať s tým, že výkyvy a poklesy k trhom prirodzene patria.
„Najdôležitejšie nie je začať s vysokou sumou, ale začať a vydržať. Pravidelnosť a dlhý horizont znamenajú pri budovaní majetku spravidla viac než snaha trafiť ideálny okamih. Zároveň však platí, že investovanie nie je sporenie a výnos nikto negarantuje,” dodal Čarný.
Štvrtina slovenských domácností by podľa FinGO výpadok príjmu nezvládla ani tri mesiace, kým viac ako šesťmesačnú rezervu má 39 % ľudí. Nečakané výdavky trápia 38 % respondentov, pričom hlavnými obavami zostávajú inflácia (45 %) a strata príjmu (40 %). Pri zhoršení finančnej situácie by 82 % ľudí obmedzilo výdavky a 42 % siahlo na úspory.
Na účte je vhodné mať tri až šesť mesačných výdavkov. Bez rezervy totiž hrozí, že pri prvom nečakanom výdavku bude treba investíciu predávať v nevhodnom čase. „Štyria z desiatich ľudí by pri zhoršení svojej finančnej situácie siahli na úspory. To je pochopiteľná reakcia, ale funguje len vtedy, keď je na čo siahnuť. Kto má peniaze odložené v investícii, musí ju predať. Preto rezerva nie je krok navyše, ale podmienka investovania,” uviedol investičný analytik FinGO Matúš Čarný.
O výbere investičného produktu rozhoduje najmä časový horizont a celková nákladovosť, nielen vstupný poplatok. Pravidelnosť sa dá najlepšie zabezpečiť nastavením trvalého príkazu po výplate, pričom investovanú sumu sa oplatí zvyšovať spolu s rastom príjmu.
Kým sporiace účty a termínované vklady slúžia na krátkodobú rezervu a istotu, podielové fondy, ETF, akcie či dlhopisy sú cestou k dlhodobému zhodnoteniu majetku, hoci s kolísavou hodnotou. Alternatívou na ochranu pred infláciou je aj investičné zlato. Pred samotným investovaním odporúča analytik vytvoriť si troj- až šesťmesačnú rezervu, nastaviť si trvalý príkaz a počítať s tým, že výkyvy a poklesy k trhom prirodzene patria.
„Najdôležitejšie nie je začať s vysokou sumou, ale začať a vydržať. Pravidelnosť a dlhý horizont znamenajú pri budovaní majetku spravidla viac než snaha trafiť ideálny okamih. Zároveň však platí, že investovanie nie je sporenie a výnos nikto negarantuje,” dodal Čarný.
Štvrtina slovenských domácností by podľa FinGO výpadok príjmu nezvládla ani tri mesiace, kým viac ako šesťmesačnú rezervu má 39 % ľudí. Nečakané výdavky trápia 38 % respondentov, pričom hlavnými obavami zostávajú inflácia (45 %) a strata príjmu (40 %). Pri zhoršení finančnej situácie by 82 % ľudí obmedzilo výdavky a 42 % siahlo na úspory.
