Bratislava 9. augusta (TASR) - Podvodné investičné ponuky môžu mať viacero podôb. Môžu sa tváriť ako výhodný dlhopis, obchodovanie s akciami, investícia do zlata, nehnuteľnosti, startupu, exkluzívneho fondu či kryptomien. Spoločným menovateľom nebýva konkrétny produkt, ale sľub rýchleho zisku, zneužívanie dôveryhodnosti známych ľudí a tlak poslať peniaze skôr, než si človek stihne ponuku overiť. Riešením však nie je prestať investovať, ale naučiť sa rozlišovať medzi zmysluplným dlhodobým investovaním, rizikovou špekuláciou a podvodom, upozornil odborník na osobné financie spoločnosti Partners Andrej Zareva.

„Najhoršou reakciou na investičný podvod by bolo prestať investovať zo strachu, že každá investícia je nebezpečná. Podvodníci nezarábajú na investovaní, ale na našej dôvere, emóciách a unáhlených rozhodnutiach. Predtým ako niekam pošleme peniaze, mali by sme vedieť tri základné veci: komu ich posielame, do čoho investujeme a za akých podmienok ich môžeme dostať späť. Ak nám niekto nevie jednoducho vysvetliť riziká a poplatky alebo nás tlačí do rýchleho rozhodnutia, treba spomaliť a ponuku si dôkladne overiť,“ zdôraznil Zareva.

Poukázal na to, že podvodníci prispôsobujú názvy produktov aj príbehy tomu, čo práve priťahuje pozornosť. Raz ponúkajú kryptomenu či automatického investičného robota, inokedy firemný dlhopis, zlato, developerský projekt alebo údajný vstup do firmy tesne pred veľkým rastom. Medzi najčastejšie formy investičných podvod podľa odborníka patrí falošná investičná platforma, Ponziho schéma, pochybný projekt, či zneužitie známej tváre.

„Falošný pocit istoty môže vytvoriť aj prvý malý úspech. Podvodník dovolí menší výber alebo vyplatí ´výnos´, aby obeť presvedčil vložiť násobne viac. Skúšobný výber preto sám osebe nie je dôkazom, že investícia je legitímna,“ varoval Zareva.

Upozornil, že nie každá riziková investícia je podvod, na druhej strane ani známy názov produktu automaticky nezaručuje bezpečnosť. Na prvú orientáciu môže poslúžiť tzv. investičný semafor. „Zelená označuje riešenia vhodnejšie pre bežného investora, oranžová investície vyžadujúce viac znalostí a obozretnosti a červená varovné znaky podvodu. Ani zelená však neznamená istý výnos - každá investícia môže klesnúť,“ vysvetlil odborník.

Do zelenej oblasti patria podľa neho najmä zrozumiteľné a široko diverzifikované riešenia od regulovaných poskytovateľov, napríklad podielové fondy, ETF alebo profesionálne spravované portfóliá. Investícia však musí zodpovedať cieľu, časovému horizontu a rizikovému profilu človeka.

V oranžovej zóne sú legitímne, ale rizikovejšie alebo zložitejšie investície. Patria sem napríklad jednotlivé akcie a firemné dlhopisy, kryptoaktíva, komodity, social trading či pákové produkty. Vyžadujú viac skúseností, dôkladné pochopenie rizík a iba takú sumu, ktorej stratu investor dokáže uniesť, priblížil odborník.

„Červená označuje znaky podvodu alebo nekalej praktiky. Majte sa na pozore, ak sa poskytovateľ nedá overiť, sľubuje istý či neprimerane vysoký výnos, tlačí na rýchle rozhodnutie, žiada heslá alebo prístup do zariadenia či podmieňuje výber ďalšou platbou. Vtedy peniaze neposielajte a komunikáciu ukončite,“ zdôraznil Zareva s tým, že farbu neurčuje iba názov produktu, ale najmä konkrétna ponuka, jej riziká, poskytovateľ a spôsob predaja.