Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 19. november 2026Meniny má Alžbeta
< sekcia Ekonomika

Odborník: Štát z dorovnávacej dane získal zatiaľ 5 % plánovanej sumy

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Júlia Jánošíková

Na Slovensku bola dorovnávacia daň zavedená s účinnosťou od 31. decembra 2023.

Bratislava 19. novembra (TASR) - Slovensko tento rok čelí daňovému výpadku aj z takzvanej dorovnávacej dane. Vláda z nej očakávala príjem 48,5 milióna eur, ku koncu októbra však štát vybral len necelých 2,5 milióna eur, teda približne 5 % z rozpočtovaného ročného výnosu. Je zrejmé, že zvyšných 46 miliónov eur SR do konca roka nevyberie, upozornil daňový odborník a manažér poradenskej spoločnosti Grant Thornton Verner Hakoš.

„Ak sa nízky výber dorovnávacej dane potvrdí aj po spracovaní všetkých daňových priznaní, tento výsledok ďalej prehĺbi tohtoročný výpadok daňových príjmov,“ konštatoval. Odvolal sa pritom na údaje finančnej správy (FS), podľa ktorých celkový výpadok daní oproti rozpočtu ku koncu októbra predstavoval 526 miliónov eur.

Dorovnávacia daň vznikla v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ako mechanizmus, ktorého cieľom je zabezpečiť minimálne efektívne zdanenie veľkých nadnárodných a vnútroštátnych skupín na úrovni 15 %. Problémom podľa odborníka je, že tieto pravidlá jednotlivé krajiny uplatňujú rôzne.

Na Slovensku bola dorovnávacia daň zavedená s účinnosťou od 31. decembra 2023. Vzťahuje sa na domáce aj zahraničné firmy, ktoré splnia stanovené podmienky, celkovo asi 5000 subjektov. Týka sa najmä veľkých nadnárodných skupín s vysokými konsolidovanými výnosmi, ktoré majú na Slovensku dcérske spoločnosti pôsobiace typicky vo výrobnom sektore, napríklad v automobilovom priemysle.

„Pre slovenské spoločnosti často predstavuje značnú administratívnu záťaž, keďže nemusia mať priamy prístup k údajom na úrovni konsolidovanej skupiny ani k údajom za všetky sesterské spoločnosti pôsobiace v rovnakej krajine. Samotný výpočet dorovnávacej dane je navyše pomerne zložitý,“ priblížil Hakoš.

Pravidlá sú navyše podľa neho nastavené tak, že mnohé spoločnosti spĺňajú podmienky tzv. bezpečných prístavov a po výpočte im tak vzniká nulová daňová povinnosť. Práve uplatňovanie pravidiel bezpečných prístavov môže byť jedným z dôvodov nižšieho výberu dorovnávacej dane, myslí si odborník.

Pomer medzi výnosom a administratívnymi nákladmi spojenými s výpočtom a vykazovaním tejto dane je preto podľa neho pre Slovensko otázny. Širším problémom je rozdielny prístup krajín k jej uplatňovaniu, vlastné vnútroštátne systémy a prístupy k zdaňovaniu veľkých nadnárodných skupín uplatňujú napríklad USA a Čína.

„Dorovnávacia daň predstavuje ďalšiu administratívnu záťaž najmä pre európske podniky, pričom rozdielny rozsah a spôsob implementácie pravidiel v jednotlivých štátoch môže ovplyvniť rovnosť konkurenčných podmienok na globálnom trhu v neprospech toho európskeho. Preto je v súčasnom nastavení ďalšie uplatňovanie tohto inštitútu v Európe otázne,“ doplnil Hakoš.