Bratislava 9. júla (TASR) - Na Slovensku dosahuje pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami približne 25 %, čo je v porovnaní s inými EÚ krajinami veľmi nízke číslo. Takmer 100-percentné pokrytie pracovníkov kolektívnymi zmluvami majú Rakúsko, Taliansko či škandinávske krajiny. Na stredajšej tlačovej konferencii na to upozornili prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová spolu s jej viceprezidentom Františkom Gajdošom, predsedníčkou Odborového zväzu (OZ) KOVO Monikou Benedekovou a predstaviteľmi ďalších odborových zväzov na Slovensku.

„Kolektívne vyjednávanie je jedným zo základných nástrojov, ktoré majú v rukách zamestnanci preto, aby mohli vyjednávať a zlepšovať svoje pracovné podmienky, mzdové alebo platové ohodnotenie, svoje ďalšie sociálne benefity a celkovo skvalitňovať atmosféru a pracovné podmienky na pracovisku,“ povedala Uhlerová.

Problémom nie je podľa nej len nízke pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami, ale aj zlyhávanie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi. Z dôvodu nedohody preto často vstupujú zamestnanci firiem do štrajku, aby dosiahli lepšie platové ohodnotenie a pracovné podmienky. Štrajk nie je podľa Gajdoša nikdy primárnym cieľom odborovej organizácie, ale posledným nástrojom, ktorý zamestnanci využívajú na nájdenie spoločného kompromisu, ak nedôjde k dohode počas rokovaní so zamestnávateľom. Odborové organizácie predkladajú firmám svoje požiadavky a návrhy, avšak tie sa často snažia vyhýbať sociálnemu dialógu alebo prepúšťajú odborových funkcionárov nezákonne.

Benedeková zdôraznila, že je neprípustné, aby spoločnosti prepúšťali odborových funkcionárov len preto, že zastupujú záujmy zamestnancov danej firmy. Za posledný rok boli prepustení odboroví funkcionári napríklad v Arriva Bratislava, Arriva Liorbus Liptovský Mikuláš či G-TEKT Nitra. Slovenská legislatíva pritom poskytuje odborovým funkcionárom nejakú formu ochrany, avšak tá sa ukazuje ako neúčinná. Priamym dôsledkom ich prepúšťania je podľa nej aj zastrašovanie zamestnancov, ktorí sa boja vstupovať do odborov alebo otvorene hovoriť o svojich pracovných podmienkach. Prepustenie odborového funkcionára vedie následne k paralýze organizácie a často aj k jej rozpadu.

Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny spresnil, že urobil viacero zmien v oblasti kolektívneho vyjednávania. Ide podľa neho najmä o rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, pričom ak sa reprezentatívne organizácie zamestnávateľov a odborov v konkrétnom sektore dohodnú na kolektívnej zmluve, tak tá sa vzťahuje aj na zamestnancov v celom sektore.

Uhlerová priblížila, že do novembra tohto roka by mala vláda predložiť takzvaný akčný plán na zvýšenie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami v SR na úroveň 80 % a viac. KOZ už poslala na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR návrhy zmien a legislatívnych opatrení, prostredníctvom ktorých by sa tento stav mohol dosiahnuť, avšak zatiaľ nedostalo žiadnu spätnú väzbu. „Budeme opätovne na augustovej tripartite žiadať okrem iných tém aj to, akým spôsobom sa ministerstvo práce ďalej posunulo na príprave akčného plánu, pretože doteraz nás nepozvali na rokovanie o tých našich návrhoch a nepoznáme ani návrhy zamestnávateľov,“ uzavrela.

MPSVR vysvetlilo, že pokračuje v príprave akčného plánu a ďalšími návrhmi zo strany odborov sa bude zaoberať. „Zároveň pripomíname, že rezort práce pod súčasným vedením presadil aj nový automat, ktorý výrazne zvýši minimálnu mzdu na Slovensku, čo bola tiež jedna zo zásadných požiadaviek odborov,“ dodalo ministerstvo.