Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Upozornil, že bez EP nevznikne dohoda a ani parlamentný spravodajca z právneho výboru nemôže veľmi vybočovať z rámca, ktorý predpísali europoslanci.
Autor TASR
Brusel 12. novembra (TASR) - Členské štáty (Rada EÚ) sa v októbri zhodli na zmenách nariadenia EU Inc., 28. režimu pre podniky. Tie v niektorých bodoch obmedzujú návrh Európskej komisie a Európsky parlament bude o nich rokovať s Radou EÚ. Pre TASR to vo štvrtok v Bruseli uviedol europoslanec Ľudovít Ódor (PS), ktorý bol do prípravy tejto legislatívy zapojený. Priznal, že z pozície Rady EÚ má „zmiešané pocity“.
Vlády členských štátov odmietli zavedenie centrálneho registra, ktorý inovačné firmy presadzujú, chcú posilniť kontrolné mechanizmy, obmedzili spôsob zdaňovania zamestnaneckých opcií aj otázku insolventnosti firiem a upozornili na ochranu práv zamestnancov. „Viedlo to skôr k oslabeniu návrhu. Parlamentná pozícia je celkom jasná. Ani samotný návrh eurokomisie nešiel tak ďaleko a teraz sa Rada snaží ešte niektoré veci z komisijného návrhu dávať preč,“ uviedol.
Jeho správu o 28. režime v daňovej oblasti v júli EP schválil väčšinou hlasov. Pripomenul, že štátmi požadovanými zmenami sa teraz zaoberá Výbor EP pre právne veci a kompromis sa bude hľadať v rámci takzvaných trialógov.
Ódor za problém nepovažuje to, keď sa hovorí viac o právach zamestnancov, a ako veľmi podstatnú nevníma ani otázku jedného spoločného registra firiem EU Inc. Tvrdí, že pre EP sú kľúčové dve veci. Zachovať zamestnanecké opčné plány (EU-ESO), zamestnanecké opcie, lebo mladí ľudia často idú do startupov a inovatívnych podnikov, vediac, že dostanú podiel vo firme. Upozornil, že ak budú hneď zdanení, tak nikto o takéto podniky nebude mať záujem.
Ocenil, že zachovanie opcií v návrhu zostalo, negatívna správa je podľa neho v tom, že štáty z návrhu vypustili otázku insolventnosti firiem. „Parlament tvrdí, že ak naozaj chceme vytvoriť takýto režim v celej Európe, tak musíme riešiť nielen právnu formu, ale celý životný cyklus firiem vrátane ich zdaňovania a insolventnosti,“ spresnil.
Priznal, že v konečnom dôsledku aj to, čo zostane po rokovaniach medzi euroinštitúciami, je stále „krok vpred“, na ktorom sa dá ďalej stavať. „Tak, ako sme si to odsúhlasili v správe, ktorú som dozoroval. Že na ten právny režim vieme postupne nabaľovať ďalšie moduly, ktoré by pomohli firmám odbúrať ďalšie byrokratické veci, v daňovej oblasti či v insolventnosti,“ opísal situáciu.
Upozornil, že bez EP nevznikne dohoda a ani parlamentný spravodajca z právneho výboru nemôže veľmi vybočovať z rámca, ktorý predpísali europoslanci.
„Dôležité je, aby tie kompromisy úplne nezničili zmysel celého konceptu 28. režimu,“ odkázal. Ódor potvrdil, že euroinštitúcie majú ambície ukončiť právny rámec do konca tohto roka, čo by privítal, lebo potom v najbližších dvoch rokoch možno uvažovať o zavádzaní ďalších modulov pre EU Inc.
„Cezhraničné investície v rámci EÚ nefungujú nielen preto, že sa nevyznáme v pavučine 27 rôznych legislatívnych prostredí, ale že sú extrémne komplikované aj daňové veci, keď prechádzame cez hranice. Preto je potrebné zjednodušovanie, zdigitalizovanie a možno aj zamedzenie dvojitému zdaneniu. Bolo by vhodné, keby firmy vedeli naraz osloviť 450 miliónov ľudí v EÚ. Keď to nedokážeme, tak s Amerikou nebudeme vedieť nikdy súťažiť,“ upozornil.
Vlády členských štátov odmietli zavedenie centrálneho registra, ktorý inovačné firmy presadzujú, chcú posilniť kontrolné mechanizmy, obmedzili spôsob zdaňovania zamestnaneckých opcií aj otázku insolventnosti firiem a upozornili na ochranu práv zamestnancov. „Viedlo to skôr k oslabeniu návrhu. Parlamentná pozícia je celkom jasná. Ani samotný návrh eurokomisie nešiel tak ďaleko a teraz sa Rada snaží ešte niektoré veci z komisijného návrhu dávať preč,“ uviedol.
Jeho správu o 28. režime v daňovej oblasti v júli EP schválil väčšinou hlasov. Pripomenul, že štátmi požadovanými zmenami sa teraz zaoberá Výbor EP pre právne veci a kompromis sa bude hľadať v rámci takzvaných trialógov.
Ódor za problém nepovažuje to, keď sa hovorí viac o právach zamestnancov, a ako veľmi podstatnú nevníma ani otázku jedného spoločného registra firiem EU Inc. Tvrdí, že pre EP sú kľúčové dve veci. Zachovať zamestnanecké opčné plány (EU-ESO), zamestnanecké opcie, lebo mladí ľudia často idú do startupov a inovatívnych podnikov, vediac, že dostanú podiel vo firme. Upozornil, že ak budú hneď zdanení, tak nikto o takéto podniky nebude mať záujem.
Ocenil, že zachovanie opcií v návrhu zostalo, negatívna správa je podľa neho v tom, že štáty z návrhu vypustili otázku insolventnosti firiem. „Parlament tvrdí, že ak naozaj chceme vytvoriť takýto režim v celej Európe, tak musíme riešiť nielen právnu formu, ale celý životný cyklus firiem vrátane ich zdaňovania a insolventnosti,“ spresnil.
Priznal, že v konečnom dôsledku aj to, čo zostane po rokovaniach medzi euroinštitúciami, je stále „krok vpred“, na ktorom sa dá ďalej stavať. „Tak, ako sme si to odsúhlasili v správe, ktorú som dozoroval. Že na ten právny režim vieme postupne nabaľovať ďalšie moduly, ktoré by pomohli firmám odbúrať ďalšie byrokratické veci, v daňovej oblasti či v insolventnosti,“ opísal situáciu.
Upozornil, že bez EP nevznikne dohoda a ani parlamentný spravodajca z právneho výboru nemôže veľmi vybočovať z rámca, ktorý predpísali europoslanci.
„Dôležité je, aby tie kompromisy úplne nezničili zmysel celého konceptu 28. režimu,“ odkázal. Ódor potvrdil, že euroinštitúcie majú ambície ukončiť právny rámec do konca tohto roka, čo by privítal, lebo potom v najbližších dvoch rokoch možno uvažovať o zavádzaní ďalších modulov pre EU Inc.
„Cezhraničné investície v rámci EÚ nefungujú nielen preto, že sa nevyznáme v pavučine 27 rôznych legislatívnych prostredí, ale že sú extrémne komplikované aj daňové veci, keď prechádzame cez hranice. Preto je potrebné zjednodušovanie, zdigitalizovanie a možno aj zamedzenie dvojitému zdaneniu. Bolo by vhodné, keby firmy vedeli naraz osloviť 450 miliónov ľudí v EÚ. Keď to nedokážeme, tak s Amerikou nebudeme vedieť nikdy súťažiť,“ upozornil.
