FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Bangladéš a Senegal si o jednu úroveň pohoršili a boli zaradené z piatej takisto do šiestej kategórie.
Autor TASR
Bratislava 3. júla (TASR) - Členské krajiny Konsenzu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na júnovom zasadnutí zlepšili v rebríčku rizikovosti krajín postavenie Mongolska o jednu úroveň do kategórie 6, Bangladéš a Senegal si o jednu úroveň pohoršili a boli zaradené z piatej takisto do šiestej kategórie, informovala vo štvrtok Exportno-importná banka SR.
Mongolsku pomohla trvalá fiškálna konsolidácia, pri Bangladéši zavážila politická neistota a pri Senegale zvýšená rizikovosť krajiny. Pre exportno-úverové agentúry tak Mongolsko oproti predchádzajúcim hodnoteniam predstavuje nižšiu mieru rizika a Bangladéš a Senegal, naopak, vyššiu.
„Obchodovanie na rozvíjajúcich sa trhoch prináša potenciál rastu, ale aj zvýšenú mieru neistoty. Rizikový profil jednotlivých krajín sa pravidelne prehodnocuje, čo ovplyvňuje rozhodovanie exportérov pri vstupe na zahraničné trhy. Slovenským exportérom vieme ponúknuť riešenia, ktoré dokážu zmierniť riziká a vytvoriť priestor pre rozvoj ich obchodných vzťahov aj v náročnejších regiónoch,“ uviedol námestník generálneho riaditeľa Eximbanky Pavol Tavač.
Zvýšenie hodnotenia Mongolska súvisí s trvalou fiškálnou konsolidáciou vedúcou k nižším rozpočtovým deficitom, lepšiemu riadeniu dlhu prostredníctvom lepšej mobilizácie príjmov a obozretného zadlžovania. Krajina má zároveň väčšie devízové rezervy, nižší dlh a lepšie zvládnuteľné splatnosti externého dlhu.
Hodnotenie Bangladéša bolo znížené v súvislosti s politickou situáciou. Politická neistota pred plánovanými voľbami v roku 2026 môže oddialiť reformy a ovplyvniť kľúčové sektory. Z regionálneho hľadiska Bangladéš naďalej čelí výzvam vyplývajúcim z prebiehajúceho konfliktu v Mjanmarsku. Dlhodobou fiškálnou slabinou Bangladéša sú nízke rozpočtové príjmy, ako aj potenciálne podmienené záväzky bankového sektora, dlh štátnych podnikov a vyššie náklady na pôžičky.
Hodnotenie Senegalu je založené na zistení verejného dlhu, ktorý je oveľa vyšší, ako sa očakávalo. Deficity krajiny boli výrazne podhodnotené až o sedem percentuálnych bodov hrubého domáceho produktu (HDP) ročne, čím sa pomer dlhu ku koncu roka 2023 zvýšil na približne 100 % HDP v porovnaní so zverejnenými 74 %. Ide najmä o skryté dlhy, ktoré boli uzavreté s miestnymi bankami a medzinárodnými finančnými inštitúciami.
Mongolsku pomohla trvalá fiškálna konsolidácia, pri Bangladéši zavážila politická neistota a pri Senegale zvýšená rizikovosť krajiny. Pre exportno-úverové agentúry tak Mongolsko oproti predchádzajúcim hodnoteniam predstavuje nižšiu mieru rizika a Bangladéš a Senegal, naopak, vyššiu.
„Obchodovanie na rozvíjajúcich sa trhoch prináša potenciál rastu, ale aj zvýšenú mieru neistoty. Rizikový profil jednotlivých krajín sa pravidelne prehodnocuje, čo ovplyvňuje rozhodovanie exportérov pri vstupe na zahraničné trhy. Slovenským exportérom vieme ponúknuť riešenia, ktoré dokážu zmierniť riziká a vytvoriť priestor pre rozvoj ich obchodných vzťahov aj v náročnejších regiónoch,“ uviedol námestník generálneho riaditeľa Eximbanky Pavol Tavač.
Zvýšenie hodnotenia Mongolska súvisí s trvalou fiškálnou konsolidáciou vedúcou k nižším rozpočtovým deficitom, lepšiemu riadeniu dlhu prostredníctvom lepšej mobilizácie príjmov a obozretného zadlžovania. Krajina má zároveň väčšie devízové rezervy, nižší dlh a lepšie zvládnuteľné splatnosti externého dlhu.
Hodnotenie Bangladéša bolo znížené v súvislosti s politickou situáciou. Politická neistota pred plánovanými voľbami v roku 2026 môže oddialiť reformy a ovplyvniť kľúčové sektory. Z regionálneho hľadiska Bangladéš naďalej čelí výzvam vyplývajúcim z prebiehajúceho konfliktu v Mjanmarsku. Dlhodobou fiškálnou slabinou Bangladéša sú nízke rozpočtové príjmy, ako aj potenciálne podmienené záväzky bankového sektora, dlh štátnych podnikov a vyššie náklady na pôžičky.
Hodnotenie Senegalu je založené na zistení verejného dlhu, ktorý je oveľa vyšší, ako sa očakávalo. Deficity krajiny boli výrazne podhodnotené až o sedem percentuálnych bodov hrubého domáceho produktu (HDP) ročne, čím sa pomer dlhu ku koncu roka 2023 zvýšil na približne 100 % HDP v porovnaní so zverejnenými 74 %. Ide najmä o skryté dlhy, ktoré boli uzavreté s miestnymi bankami a medzinárodnými finančnými inštitúciami.
