Bratislava 8. januára (TASR) - Dávku v nezamestnanosti si ľudia po návrate z dlhodobej práce v inom členskom štáte EÚ spravidla uplatňujú v štáte posledného zamestnania. Vo štvrtok na to upozornil verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Uplatnenie tohto nároku v inom členskom štáte, napríklad na Slovensku, predstavuje len výnimočnú možnosť, ktorá je viazaná na zachovanie bydliska, teda centra životných záujmov.

Ombudsman riešil podnety smerujúce proti Sociálnej poisťovni pre nevyplatenie dávky po návrate zo zahraničia. V jednom z prípadov potvrdil, že Sociálna poisťovňa postupovala správne, keď žiadosť zamietla. Žiadateľ nezískal na Slovensku žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti a zároveň si na území SR nezachoval bydlisko.

Dobrovodský pripomenul, že nárok na dávku v nezamestnanosti je na Slovensku podmienený získaním obdobia poistenia v nezamestnanosti v trvaní najmenej dvoch rokov z posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Obdobia poistenia zo zahraničia sa podľa koordinačných nariadení EÚ môžu započítať len vtedy, ak si osoba na Slovensku zachovala bydlisko. Bydlisko pritom nie je trvalý pobyt, ale miesto, kde má osoba centrum záujmov.

Verejný ochranca práv zároveň upozornil na pravidlá pre tzv. cezhraničných pracovníkov. Ide o osoby, ktoré pracujú v jednom členskom štáte, majú bydlisko v inom a vracajú sa tam spravidla denne alebo aspoň raz do týždňa.

Ľuďom, ktorí nie sú cezhraničnými pracovníkmi alebo si nezachovali bydlisko na Slovensku, odporučil požiadať o dávku v nezamestnanosti v štáte, kde naposledy pracovali. Následne môžu požiadať o export dávky na Slovensko, pričom podmienkou je aj predchádzajúca evidencia ako osoba hľadajúca zamestnanie v danom štáte a byť k dispozícii tamojším službám zamestnanosti najmenej štyri týždne.