Bratislava 1. júna (TASR) - Hľadanie výnimky z viacerých povinností vyplývajúcich z dlhovej brzdy, vrátane zostavenia vyrovnaného rozpočtu, je snahou vlády o obchádzanie zmyslu tohto ústavného zákona. Vyhlásili to v pondelok v Národnej rade (NR) SR predstavitelia viacerých opozičných strán. Súčasná vláda sa podľa nich dlhodobo vyhýba sankciám dlhovej brzdy za súčasné vysoké úrovne verejného dlhu, napríklad aj povinnosti požiadať parlament o vyslovenie dôvery.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) v poslednom čase opakovane deklaroval, že štát ani samosprávy nemajú aktuálne povinnosť pripraviť vyrovnané rozpočty. Dôvodom je, že verejné výdavky súvisiace s plnením medzinárodných zmlúv SR presiahli 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje výnimku na plnenie najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.

„Ja som presvedčený, že toto síce môže byť právny názor, ako to premiér prezentuje, ale je absolútne neprijateľný. Keď sa pozrieme na zmysel zákona o dlhovej brzde, tak by to malo byť, nie že to prekročí 3 %, ale malo by sa niečo zvýšiť (o 3 %),“ zdôraznil opozičný poslanec a podpredseda finančného výboru parlamentu Marián Viskupič (SaS). Výnimka sa má totiž podľa neho využívať iba vtedy, keď sa deje niečo akútne.

Správne by bolo podľa neho upraviť znenie dlhovej brzdy tak, aby sa povinnosť vyrovnaného rozpočtu nevzťahovala na samosprávy, keďže absolútnu väčšinu verejného dlhu vytvoril štát. Túto zmenu by pritom podporila aj opozícia, nebol by tak problém ani s nájdením ústavnej väčšiny, avizoval Viskupič.

Opozičný poslanec Július Jakab (Hnutie Slovensko - Za ľudí) je presvedčený, že súčasná vláda porušuje pravidlá dlhovej brzdy, odkedy pre ňu začali platiť po úvodnej dvojročnej výnimke. „Takže ak ide niekomu hovoriť, že má obchádzať ústavný zákon cez nariadenie nejakého ministerstva financií, tak za mňa je to dosť absurdný postup. Samozrejme, samosprávam treba pomôcť, ale či toto vôbec tým samosprávam pomôže, tak to by ma naozaj zaujímalo, či je to v súlade so zákonom,“ doplnil.