Bratislava 5. mája (TASR) - Viaceré opozičné strany predkladajú do Národnej rady (NR) SR svoje návrhy na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorých cieľom je oslobodiť samosprávy od najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. Tie vyplývajú zo súčasnej vysokej úrovne verejného dlhu, za ktorú však obce a mestá podľa predkladateľov nemôžu. Zodpovedná je vláda, tá však s riešením akútnej situácie, ktorá bráni samosprávam zostaviť rozpočty na budúci rok, neprichádza, tvrdia opoziční predstavitelia.
„Za dlh vlády má byť zodpovedná vláda, za dlh samosprávy má byť zodpovedná samospráva. Dnes to, žiaľ, ale neplatí. Samosprávy vytvorili len zlomok celkového dlhu Slovenska a napriek tomu na ne doliehajú plné sankcie dlhovej brzdy. My s týmto mechanizmom nesúhlasíme a osvojujeme si návrh, ktorý nám bol doručený zo strany samosprávnych združení,“ konštatovala v utorok na tlačovej konferencii v NR SR poslankyňa Progresívneho Slovenska (PS) Jana Hanuliaková.
Pripomenula, že samosprávy majú vlastné prísne princípy hospodárenia, ktoré však trestajú iba toho, kto hospodári neštandardne. Nemali by však kolektívne doplácať na zlé hospodárenie centrálnej vlády, upozornili predstavitelia PS. „Do Národnej rady preto predkladáme novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tá pochádza z dielne samosprávnych združení a prináša jedinú vec - oslobodí naše mestá, obce a kraje spod sankčných mechanizmov dlhovej brzdy, ktoré nedokážu sami ovplyvniť,“ konštatovala Hanuliaková.
Je to podľa nej jediné riešenie, ktoré zachráni samosprávy pred kolapsom, ak by neboli schopné zostaviť rozpočty na budúci rok. „Čakali sme dlhé týždne až mesiace na to, aby sa minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) zobudil a predložil vlastné riešenie tejto situácie do Národnej rady. Čakali sme márne a nehodláme v tom pokračovať,“ doplnila Hanuliaková s tým, že očakávajú podporu aj od koaličných strán, keďže nejde o politickú tému a problémy samospráv sa dotýkajú všetkých občanov na Slovensku.
Podobný návrh predkladajú do parlamentu aj poslanci opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS). Obce, mestá a vyššie územné celky by boli podľa neho vyňaté zo sankcií dlhovej brzdy súvisiacich s celkovým dlhom verejnej správy. Nemuseli by tak schvaľovať vyrovnaný či prebytkový rozpočet a držať výdavky na úrovni predchádzajúceho roka, keďže za zhoršenie verejných financií nenesú zodpovednosť.
„Územná samospráva má už od roku 2005 výrazne prísnejšie pravidlá rozpočtového hospodárenia ako centrálna vláda. Jej dlh tvorí len približne 2 % celkového dlhu verejnej správy. Napriek tomu je v čase najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy trestaná rovnako ako vláda, ktorá je hlavným pôvodcom problému. To je nespravodlivé a neprimerané,“ zdôraznil poslanec SaS Marián Viskupič.
Návrh zároveň ponecháva plne v platnosti všetky sankcie voči vláde. Novela by mala byť účinná dňom vyhlásenia, aby sa zmeny mohli uplatniť už pri zostavovaní rozpočtov na rok 2027. O opozičných návrhoch by sa mohlo rokovať na najbližšej schôdzi NR SR, ktorá začína koncom mája.