Referendum 2026
Všetky správy
Kým školy sa vďaka obciam a mestám podarilo v mnohých prípadoch zmodernizovať, zdravotnícke zariadenia výrazne zaostávajú.
Autor TASR
Bratislava 19. júla (TASR) - Osvetlenie vo verejných budovách zásadne ovplyvňuje nielen pracovnú pohodu, ale aj zdravie a bezpečnosť. Prečo sú staré žiarivky rizikom, čo znamená prstová metóda návrhu a ako môže svetlo v nemocnici znižovať stres, vysvetlil popredný odborník na svetelnú techniku Dionýz Gašparovský v podcaste Z komory, ktorý pripravuje Slovenská komora stavebných inžinierov (SKSI).
Svetelná technika prechádza jednou z najväčších zmien za posledné desaťročia. Žiarivkové trubice, ktoré formovali vzhľad chodieb a kancelárií, definitívne končia. Dôvodom nie je trend, ale európske nariadenia zakazujúce ich uvádzanie na trh pre vysokú energetickú náročnosť a obsah ortuti.
„V podstate už sa môžu uvádzať na trh len LED zdroje,“ uviedol Gašparovský zo Slovenskej technickej univerzity. Mnohí správcovia budov reagujú rýchlou výmenou trubice za LED náhradu, tzv. retrofit. Odborník upozornil, že ide len o provizórium. „My sa musíme čo najskôr a čo najviac pozerať dopredu a vymeniť staré svietidlá za nové LED-kové. Lebo tieto náhrady nikdy nebudú dobré,“ podotkol. Staré svietidlá totiž neboli navrhnuté pre smerové LED zdroje, čo môže viesť k nerovnomernému osvetleniu či prehrievaniu.
Jedným z najväčších problémov verejných budov je nekvalitná projektová dokumentácia. Gašparovský opísal prax nazvanú ako prstová metóda. „Elektrikár príde a prstom ukáže na výkrese, kam sa má namontovať svietidlo: sem, sem, sem. A jeho argument je: takto to robíme, to je dobré,“ poukázal odborník s tým, že takýto návrh pri kolaudácii neobstojí.
„Ja by som odporúčal revíznym technikom, aby ani zbytočne netrávili čas meraním osvetlenia. Nech sa venujú elektrickej stránke,“ pokračoval Gašparovský. Meranie svetla totiž musí robiť odborník s oprávnením, ktorého výsledky hygiena akceptuje.
Kým školy sa vďaka obciam a mestám podarilo v mnohých prípadoch zmodernizovať, zdravotnícke zariadenia podľa Gašparovského výrazne zaostávajú. Paradoxne práve tam je kvalitné svetlo kľúčové, na presnú diagnostiku aj psychickú pohodu pacientov. „Najhorším osvetlením disponujú hlavne zdravotnícke zariadenia a v závese za nimi staré úrady,“ potvrdil.
Mnohé nemocnice stále fungujú so sústavami z 80. rokov 20. storočia. Modernizáciu komplikuje nepretržitá prevádzka, keďže nemocnicu nemožno zatvoriť na prázdniny. Kvalita svetla nie je len o luxoch, ale o jeho účinkoch na človeka. Staré žiarivky majú často slabé podanie farieb.
„Nezobrazujú dobre farby. V zdravotníckych zariadeniach je to dôležité. Už len napríklad farbu kože,“ pripomenul odborník. Ďalším problémom je mihanie svetla. Hoci ho často nevidíme, nervový systém ho registruje. „Môže to mať dosahy hlavne na jedincov, ktorí sú náchylní na neurózy alebo na migrény,“ ozrejmil. Moderné LED systémy tieto javy eliminujú a poskytujú stabilné, zdravé svetlo.
Svetelná technika prechádza jednou z najväčších zmien za posledné desaťročia. Žiarivkové trubice, ktoré formovali vzhľad chodieb a kancelárií, definitívne končia. Dôvodom nie je trend, ale európske nariadenia zakazujúce ich uvádzanie na trh pre vysokú energetickú náročnosť a obsah ortuti.
„V podstate už sa môžu uvádzať na trh len LED zdroje,“ uviedol Gašparovský zo Slovenskej technickej univerzity. Mnohí správcovia budov reagujú rýchlou výmenou trubice za LED náhradu, tzv. retrofit. Odborník upozornil, že ide len o provizórium. „My sa musíme čo najskôr a čo najviac pozerať dopredu a vymeniť staré svietidlá za nové LED-kové. Lebo tieto náhrady nikdy nebudú dobré,“ podotkol. Staré svietidlá totiž neboli navrhnuté pre smerové LED zdroje, čo môže viesť k nerovnomernému osvetleniu či prehrievaniu.
Jedným z najväčších problémov verejných budov je nekvalitná projektová dokumentácia. Gašparovský opísal prax nazvanú ako prstová metóda. „Elektrikár príde a prstom ukáže na výkrese, kam sa má namontovať svietidlo: sem, sem, sem. A jeho argument je: takto to robíme, to je dobré,“ poukázal odborník s tým, že takýto návrh pri kolaudácii neobstojí.
„Ja by som odporúčal revíznym technikom, aby ani zbytočne netrávili čas meraním osvetlenia. Nech sa venujú elektrickej stránke,“ pokračoval Gašparovský. Meranie svetla totiž musí robiť odborník s oprávnením, ktorého výsledky hygiena akceptuje.
Kým školy sa vďaka obciam a mestám podarilo v mnohých prípadoch zmodernizovať, zdravotnícke zariadenia podľa Gašparovského výrazne zaostávajú. Paradoxne práve tam je kvalitné svetlo kľúčové, na presnú diagnostiku aj psychickú pohodu pacientov. „Najhorším osvetlením disponujú hlavne zdravotnícke zariadenia a v závese za nimi staré úrady,“ potvrdil.
Mnohé nemocnice stále fungujú so sústavami z 80. rokov 20. storočia. Modernizáciu komplikuje nepretržitá prevádzka, keďže nemocnicu nemožno zatvoriť na prázdniny. Kvalita svetla nie je len o luxoch, ale o jeho účinkoch na človeka. Staré žiarivky majú často slabé podanie farieb.
„Nezobrazujú dobre farby. V zdravotníckych zariadeniach je to dôležité. Už len napríklad farbu kože,“ pripomenul odborník. Ďalším problémom je mihanie svetla. Hoci ho často nevidíme, nervový systém ho registruje. „Môže to mať dosahy hlavne na jedincov, ktorí sú náchylní na neurózy alebo na migrény,“ ozrejmil. Moderné LED systémy tieto javy eliminujú a poskytujú stabilné, zdravé svetlo.
