Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Slovensko pláta cesty rok čo rok, hoci existuje trvalejšie a ekologickejšie riešenie.
Autor OTS
Bratislava 4. mája (OTS) - Aj na Slovensku by sme už dnes vedeli stavať cesty udržateľne a z lokálnych surovín. Napriek tomu zostávame jedným z posledných asfaltových ostrovov v Európe. Slovenskí výrobcovia cementu spolu so Zväzom stavebných podnikateľov na to upozornili počas diskusného fóra pod názvom „Dajú sa cesty stavať udržateľne?“ Cementobetónové vozovky sú v okolitých krajinách vďaka svojej bezpečnosti a nízkym nákladom na údržbu stavané v stovkách až tisícoch kilometrov. Na Slovensku sa však môžeme pochváliť iba 14-timi kilometrami moderných a kvalitných „betóniek“.
Dopravná infraštruktúra predstavuje významný podiel výstavby na Slovensku, ktorá je u nás tvorená asfaltovou monokultúrou. Pre porovnanie, v Nemecku majú až 62% diaľnic z cementobetónu, v Rakúsku a vo Veľkej Británii je to 50% a v Čechách a v Poľsku 32% respektíve 22%. Na Slovensku pôsobí 1% (6 km) diaľnic postavených v cementobetóvej technológii ako štatistická chyba.
Reputáciu asfaltového ostrova zachraňuje ďalej už iba 8 km cementobetónovej okresnej cesty, ktorá už tri roky spája Malacky s Rohožníkom. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba hodnotí tento úsek ako „výnimočnú investíciu“ do jednej z najkvalitnejších okresných ciest na Slovensku „s obrovskou záťažou takmer 2,5 milióna ton nákladu ročne.“ Podľa údajov Úseku údržby ciest BSK je jediným nákladom na údržbu tejto vozovky, aj napriek obrovskému zaťaženiu nákladnou dopravou, kosenie trávnych plôch a zimná údržba. Odborníci zároveň dávajú tento úsek za príklad modernej, bezpečnejšej a udržateľnejšej cesty.
A práve výstavba betónových vozoviek ako udržateľnejšia a ekologickejšia alternatíva pre Slovensko bola ústrednou témou vôbec prvého takéhoto stretnutia odborníkov a zástupcov samospráv na Slovensku.
„Slovensko je jedným z posledných asfaltových ostrovov v Európe. Naša cestná infraštruktúra je zastaralá a voči betónovej technológii u nás panujú absolútne neopodstatnené predsudky, ktoré vychádzajú zo skúseností spred desaťročí. Nijakým spôsobom nereflektujú vývoj v oblasti technológií a materiálov. Dúfame, že sme týmto diskusným fórom medzi domácimi a zahraničnými odborníkmi naštartovali tak veľmi potrebnú výmenu skúseností a poznatkov, aby sme sa aj na Slovensku odvážili stavať cesty, ktoré vydržia dlhšie ako pár zím,“ povedal Rudolf Mackovič, výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov cementu SR.
Cestná infraštruktúra na Slovensku stagnuje
Na Slovensku máme 18 152 km ciest, no od roku 1998 pribudlo len 438 km* ciest, pričom väčšinou išlo o rýchlostné komunikácie. V prípade ciest prvej, druhej a tretej triedy Slovensko stagnuje už 25 rokov a nové cesty nepribúdajú. Šanca na zmenu tejto situácie je však malá, pretože rozpočet zodpovedných orgánov neúmerne zaťažujú neustále opravy zastaralej siete asfaltových ciest.
S pribúdajúcou intenzitou nákladnej dopravy predstavujú cementobetónové vozovky udržateľnú budúcnosť. Výstavba takýchto vozoviek je technologicky náročná a vyžaduje si skúsený personál so špičkovým vybavením, ale z hľadiska celkových nákladov na prevádzku sú tieto cesty až dva krát lacnejšie z dôvodu obrovského rozdielu nákladov na údržbu a opravy.
Foto: Andrea Zuzulová z Katedry dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave
„Medzi najčastejšie uvádzanými a hodnotenými výhodami cementobetónových vozoviek sú odolnosť proti účinkom veľkého dopravného zaťaženia a vzniku trvalých deformácií a vďaka tvarovej stálosti a rovnosti povrchu aj väčšia bezpečnosť premávky. Minimálne 30-ročná životnosť bez nutnosti výmeny vrchnej vrstvy patrí takisto do škály nesporných výhod kvalitne postavených CB vozoviek,“ priblížila Andrea Zuzulová z Katedry dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
Cementobetónové povrchy sa u nás dnes využívajú takmer výlučne na úsekoch, na ktorých sú predpísané normou. Teda v tuneloch a na pristávacích plochách letísk. Betón je pritom mimoriadne vhodný aj do miest. Vo väčšine európskych metropol sa štandardne používa na najviac vyťažených úsekoch komunikácií ako kruhové objazdy, veľké exponované križovatky, autobusové zastávky alebo rovno autobusové pojazdné pruhy, keďže na betóne nevznikajú nebezpečné vyjazdené „koľaje“.
Cementobetónová revolúcia u našich susedov
V Poľsku v tomto ohľade od roku 1995 prebieha „cestná betónová revolúcia“ a nové vozovky tohto typu vznikajú nielen na diaľniciach, ale aj na okresných cestách. „Za posledných pätnásť rokov sa Poľsko preorientovalo z asfaltovej monokultúry na krajinu so stovkami kilometrov cementobetónových vozoviek. Konkurencia je potrebná, pomáha znižovaniu nákladov a zlepšovaniu inovatívnych riešení nielen v betóne, ale aj v konkurenčnej asfaltovej technológii. Za tie roky sa potvrdilo, že nehodovosť na betónkach je až o 30% nižšia a zároveň tieto vozovky vydržia až 2,5 až 3,5-krát dlhšie bez potreby opráv. Jazdou po kvalitnom betóne navyše šetríte okolo 2-3% paliva v porovnaní s asfaltom,“ priblížil profesor Jan Deja, výkonný riaditeľ Polski cement a profesor na AGH v Krakove v Poľsku.
Foto: Jan Deja, výkonný riaditeľ Polski cement a profesor na AGH v Krakove v Poľsku
Aj u našich západných susedov sa stavia čoraz viac cementobetónových ciest. Do Českej republiky priviezli prvé zariadenia na výstavbu takýchto vozoviek, tzv. finišéry, pred 20 rokmi. „Spočiatku to boli pre nás nové technológie. Hľadali sme spôsoby, ako prejsť z výstavby starých „panelových“ diaľnic na technológiu moderných CB vozoviek. Potrebovali sme do Česka preniesť skúsenosti s ich využívaním zo zahraničia a v roku 2002 sme založili neformálnu pracovnú skupinu. Vďaka tomu dnes u nás pôsobí silná pätica spoločností, ktoré disponujú potrebným know-how na nahrádzanie asfaltových povrchov za ekologické, nehorľavé a bezpečnejšie betónové povrchy. Tak ako aj slovenskí cementári, aj u nás v Čechách onedlho prejdeme pri výstavbe ciest na ekologickejšie zmesné cementy,“ opísal skúsenosti z Česka Ing. Jan Gemrich zo Svazu výrobců cementu ČR.
Udržateľnejšie cesty si pýtajú udržateľné, lokálne suroviny
Nielen pre odolnosť a trvácnosť sú cementobetónové vozovky považované za udržateľné riešenie. Ďalšími príkladmi sú podľa profesora Deju aj ich priaznivé vplyvy na životné prostredie: „Je dokázané, že prispievajú k znižovaniu tepelných ostrovov v mestách. Pozrite sa, ako vo Viedni využili betónový povrch v okolí novej železničnej stanice Hauptbahnhof tak, aby tu nevznikali tepelné ostrovy ako v minulosti. Vyššej jasnosti betónových ciest sa tiež podľa výpočtov švajčiarskych samospráv pripisuje až 43% zníženie nákladov na osvetlenie. A nakoniec je betón vďaka prítomnosti oxidu titaničitého schopný pohlcovať škodlivé dusičnany z ovzdušia, čím zmierňuje mestský smog.“
Podstatnú rolu tu zohráva aj dostupnosť surovín potrebných na realizáciu takýchto ciest. Zatiaľ čo asfalt sa na Slovensko dováža, rovnako ako samotná ropa, z ktorej je vyrábaný, odborníci tvrdia, že v prípade cementobetónových vozoviek je Slovensko na 100% sebestačné a všetky suroviny sa vyrábajú lokálne.
„Myslím si, že je najvyšší čas, aby sme začali pri rozhodovaní o budovaní infraštruktúry prihliadať v prvom rade na udržateľnosť a na náklady životného cyklu stavby miesto pozerania sa výlučne na cenu stavby,“ dodal na záver Rudolf Mackovič.
* Dáta pochádzajú z údajov Slovenskej správy ciest: Cestná sieť SR 1998 – 2021
Dopravná infraštruktúra predstavuje významný podiel výstavby na Slovensku, ktorá je u nás tvorená asfaltovou monokultúrou. Pre porovnanie, v Nemecku majú až 62% diaľnic z cementobetónu, v Rakúsku a vo Veľkej Británii je to 50% a v Čechách a v Poľsku 32% respektíve 22%. Na Slovensku pôsobí 1% (6 km) diaľnic postavených v cementobetóvej technológii ako štatistická chyba.
Reputáciu asfaltového ostrova zachraňuje ďalej už iba 8 km cementobetónovej okresnej cesty, ktorá už tri roky spája Malacky s Rohožníkom. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba hodnotí tento úsek ako „výnimočnú investíciu“ do jednej z najkvalitnejších okresných ciest na Slovensku „s obrovskou záťažou takmer 2,5 milióna ton nákladu ročne.“ Podľa údajov Úseku údržby ciest BSK je jediným nákladom na údržbu tejto vozovky, aj napriek obrovskému zaťaženiu nákladnou dopravou, kosenie trávnych plôch a zimná údržba. Odborníci zároveň dávajú tento úsek za príklad modernej, bezpečnejšej a udržateľnejšej cesty.
A práve výstavba betónových vozoviek ako udržateľnejšia a ekologickejšia alternatíva pre Slovensko bola ústrednou témou vôbec prvého takéhoto stretnutia odborníkov a zástupcov samospráv na Slovensku.
„Slovensko je jedným z posledných asfaltových ostrovov v Európe. Naša cestná infraštruktúra je zastaralá a voči betónovej technológii u nás panujú absolútne neopodstatnené predsudky, ktoré vychádzajú zo skúseností spred desaťročí. Nijakým spôsobom nereflektujú vývoj v oblasti technológií a materiálov. Dúfame, že sme týmto diskusným fórom medzi domácimi a zahraničnými odborníkmi naštartovali tak veľmi potrebnú výmenu skúseností a poznatkov, aby sme sa aj na Slovensku odvážili stavať cesty, ktoré vydržia dlhšie ako pár zím,“ povedal Rudolf Mackovič, výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov cementu SR.
Cestná infraštruktúra na Slovensku stagnuje
Na Slovensku máme 18 152 km ciest, no od roku 1998 pribudlo len 438 km* ciest, pričom väčšinou išlo o rýchlostné komunikácie. V prípade ciest prvej, druhej a tretej triedy Slovensko stagnuje už 25 rokov a nové cesty nepribúdajú. Šanca na zmenu tejto situácie je však malá, pretože rozpočet zodpovedných orgánov neúmerne zaťažujú neustále opravy zastaralej siete asfaltových ciest.
S pribúdajúcou intenzitou nákladnej dopravy predstavujú cementobetónové vozovky udržateľnú budúcnosť. Výstavba takýchto vozoviek je technologicky náročná a vyžaduje si skúsený personál so špičkovým vybavením, ale z hľadiska celkových nákladov na prevádzku sú tieto cesty až dva krát lacnejšie z dôvodu obrovského rozdielu nákladov na údržbu a opravy.
Foto: Andrea Zuzulová z Katedry dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave
„Medzi najčastejšie uvádzanými a hodnotenými výhodami cementobetónových vozoviek sú odolnosť proti účinkom veľkého dopravného zaťaženia a vzniku trvalých deformácií a vďaka tvarovej stálosti a rovnosti povrchu aj väčšia bezpečnosť premávky. Minimálne 30-ročná životnosť bez nutnosti výmeny vrchnej vrstvy patrí takisto do škály nesporných výhod kvalitne postavených CB vozoviek,“ priblížila Andrea Zuzulová z Katedry dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
Cementobetónové povrchy sa u nás dnes využívajú takmer výlučne na úsekoch, na ktorých sú predpísané normou. Teda v tuneloch a na pristávacích plochách letísk. Betón je pritom mimoriadne vhodný aj do miest. Vo väčšine európskych metropol sa štandardne používa na najviac vyťažených úsekoch komunikácií ako kruhové objazdy, veľké exponované križovatky, autobusové zastávky alebo rovno autobusové pojazdné pruhy, keďže na betóne nevznikajú nebezpečné vyjazdené „koľaje“.
Cementobetónová revolúcia u našich susedov
V Poľsku v tomto ohľade od roku 1995 prebieha „cestná betónová revolúcia“ a nové vozovky tohto typu vznikajú nielen na diaľniciach, ale aj na okresných cestách. „Za posledných pätnásť rokov sa Poľsko preorientovalo z asfaltovej monokultúry na krajinu so stovkami kilometrov cementobetónových vozoviek. Konkurencia je potrebná, pomáha znižovaniu nákladov a zlepšovaniu inovatívnych riešení nielen v betóne, ale aj v konkurenčnej asfaltovej technológii. Za tie roky sa potvrdilo, že nehodovosť na betónkach je až o 30% nižšia a zároveň tieto vozovky vydržia až 2,5 až 3,5-krát dlhšie bez potreby opráv. Jazdou po kvalitnom betóne navyše šetríte okolo 2-3% paliva v porovnaní s asfaltom,“ priblížil profesor Jan Deja, výkonný riaditeľ Polski cement a profesor na AGH v Krakove v Poľsku.
Foto: Jan Deja, výkonný riaditeľ Polski cement a profesor na AGH v Krakove v Poľsku
Aj u našich západných susedov sa stavia čoraz viac cementobetónových ciest. Do Českej republiky priviezli prvé zariadenia na výstavbu takýchto vozoviek, tzv. finišéry, pred 20 rokmi. „Spočiatku to boli pre nás nové technológie. Hľadali sme spôsoby, ako prejsť z výstavby starých „panelových“ diaľnic na technológiu moderných CB vozoviek. Potrebovali sme do Česka preniesť skúsenosti s ich využívaním zo zahraničia a v roku 2002 sme založili neformálnu pracovnú skupinu. Vďaka tomu dnes u nás pôsobí silná pätica spoločností, ktoré disponujú potrebným know-how na nahrádzanie asfaltových povrchov za ekologické, nehorľavé a bezpečnejšie betónové povrchy. Tak ako aj slovenskí cementári, aj u nás v Čechách onedlho prejdeme pri výstavbe ciest na ekologickejšie zmesné cementy,“ opísal skúsenosti z Česka Ing. Jan Gemrich zo Svazu výrobců cementu ČR.
Udržateľnejšie cesty si pýtajú udržateľné, lokálne suroviny
Nielen pre odolnosť a trvácnosť sú cementobetónové vozovky považované za udržateľné riešenie. Ďalšími príkladmi sú podľa profesora Deju aj ich priaznivé vplyvy na životné prostredie: „Je dokázané, že prispievajú k znižovaniu tepelných ostrovov v mestách. Pozrite sa, ako vo Viedni využili betónový povrch v okolí novej železničnej stanice Hauptbahnhof tak, aby tu nevznikali tepelné ostrovy ako v minulosti. Vyššej jasnosti betónových ciest sa tiež podľa výpočtov švajčiarskych samospráv pripisuje až 43% zníženie nákladov na osvetlenie. A nakoniec je betón vďaka prítomnosti oxidu titaničitého schopný pohlcovať škodlivé dusičnany z ovzdušia, čím zmierňuje mestský smog.“
Podstatnú rolu tu zohráva aj dostupnosť surovín potrebných na realizáciu takýchto ciest. Zatiaľ čo asfalt sa na Slovensko dováža, rovnako ako samotná ropa, z ktorej je vyrábaný, odborníci tvrdia, že v prípade cementobetónových vozoviek je Slovensko na 100% sebestačné a všetky suroviny sa vyrábajú lokálne.
„Myslím si, že je najvyšší čas, aby sme začali pri rozhodovaní o budovaní infraštruktúry prihliadať v prvom rade na udržateľnosť a na náklady životného cyklu stavby miesto pozerania sa výlučne na cenu stavby,“ dodal na záver Rudolf Mackovič.
* Dáta pochádzajú z údajov Slovenskej správy ciest: Cestná sieť SR 1998 – 2021
O Zväze výrobcov cementu SR
Zväz výrobcov cementu SR spolupracuje so zástupcami štátnej správy a samosprávy, tretieho sektora aj samotnými občanmi pri vytváraní takého regulačného prostredia, ktoré podporí dlhodobé ciele pri rozvoji cementárenstva na Slovensku, udržateľnosti pracovných miest a tým aj ekonomického príspevku tohto podnikania pre miestne komunity.
Jeho poslaním je presadzovať neustále zameranie na kvalitu stavebných materiálov založených na využití cementu, aktívne budovať povedomie odbornej a širokej verejnosti o prínose ich využitia pre rezidenčnú výstavbu aj cestnú infraštruktúru.
Zastupuje troch výrobcov cementu a slinku – Danucem, Cemmac a Považská cementáreň, ktorí spolu prevádzkujú 4 cementárne, 3 štrkovne, 5 kameňolomov a 28 betonární.
Zväz výrobcov cementu SR spolupracuje so zástupcami štátnej správy a samosprávy, tretieho sektora aj samotnými občanmi pri vytváraní takého regulačného prostredia, ktoré podporí dlhodobé ciele pri rozvoji cementárenstva na Slovensku, udržateľnosti pracovných miest a tým aj ekonomického príspevku tohto podnikania pre miestne komunity.
Jeho poslaním je presadzovať neustále zameranie na kvalitu stavebných materiálov založených na využití cementu, aktívne budovať povedomie odbornej a širokej verejnosti o prínose ich využitia pre rezidenčnú výstavbu aj cestnú infraštruktúru.
Zastupuje troch výrobcov cementu a slinku – Danucem, Cemmac a Považská cementáreň, ktorí spolu prevádzkujú 4 cementárne, 3 štrkovne, 5 kameňolomov a 28 betonární.
UPOZORNENIE: Upozorňujeme čitateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.
