< sekcia Ekonomika

P.Javorčík: Krajiny EÚ začali debaty o vytvorení rozvojovej banky

Na snímke stály predstaviteľ SR pri EÚ Peter Javorčík pri príhovore počas prijatia predstaviteľov a zamestnancov rezortov, ktorí sa podieľali na realizácii prvého predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ u premiéra SR Roberta Fica v Bratislave 18. januára 2017 Foto: TASR Jakub Kotian

Ide o prvú, začiatočnú fázu debát a zatiaľ nie je známe, akú inštitucionálnu podobu by táto banka mala mať.

Brusel 25. novembra (TASR) - Členské krajiny EÚ zvažujú možnosť vytvorenia svojej vlastnej rozvojovej banky, ktorá by mala pomáhať najmä krajinám v susedstve Únie. Pre TASR to potvrdil vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík.

Slovenský diplomat uviedol, že pondelňajšie zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci - segment rozvojová pomoc odobrilo konečný zoznam komisárov v nastupujúcej Európskej komisii aj podobu rozpočtu EÚ na rok 2020, pri rozvojovej agende však hlavnou témou boli diskusie o možnosti vytvorenia "európskej rozvojovej banky".

"EÚ takúto banku nemá," upozornil Javorčík a pripomenul, že súčasné finančno-rozvojové aktivity prebiehajú cez Európsku investičnú banku (EIB) alebo cez Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorá sídli v Londýne. "Sme v úvode debát, aby sme vytvorili špecifickú banku, ktorá sa bude venovať primárne investíciám v okolí EÚ," dodal.

Podľa jeho slov cieľovou skupinou pre novú banku by boli najmä krajiny západného Balkánu a Východného susedstva, ale aj oblasť, ktorú Únia nazýva "južné susedstvo", a tiež africké krajiny.

"Samozrejme, bude pokrývať celý svet, ale toto sú primárne oblasti, na ktoré by sme sa mali zamerať. Vyplýva to aj z toho, že je v záujme EÚ, aby sa životné podmienky v našom susedstve a v Afrike zlepšovali a aby ľudia mali perspektívu v zmysle zamestnania a vzdelávania. Takéto investície chceme podporovať," opísal situáciu.

Ide o prvú, začiatočnú fázu debát a zatiaľ nie je známe, akú inštitucionálnu podobu by táto banka mala mať. Javorčík priznal, že na stole je viacero možností. Sú úvahy, že by to mohla byť inštitúcia fungujúca ako EBOR či EIB, ale aj zriadenie celkom novej verzie banky. Predmetom ďalších rokovaní, ktoré budú pokračovať v roku 2020, bude stanoviť časový horizont pre vznik novej banky, výšku jej imania, čo súvisí aj s viacročným finančným rámcom, a tiež spôsob zapájania sa členských krajín EÚ do jej fungovania a financovania.

"Z nášho pohľadu je zaujímavé, aby aj malé krajiny, ktoré nemajú až takú silu a veľkú rozvojovú pomoc, či už z historického hľadiska alebo hľadiska kapacít, mohli byť v nej aktívne a mali tak šancu na lepšie prepojenie na národné rozvojové inštitúcie alebo banky," vysvetlil slovenský veľvyslanec pri EÚ.

Aktivity novej banky by podľa jeho slov boli v súlade s cieľmi zahraničnej a rozvojovej politiky EÚ. Hlavne pri poskytovaní rozvojovej pomoci pre Afriku majú logiku debaty o podpore vzdelávania a vytvárania nových pracovných miest, čo vytvára perspektívu do budúcnosti pre miestnych ľudí a znižuje dôvody na migráciu.

Ministerské debaty o potrebe zriadiť európsku rozvojovú banku predpripravil rakúsky diplomat Thomas Wieser, bývalý šéf Hospodárskeho a finančného výboru EÚ (EFC), poradného orgánu EÚ, a tiež bývalý šéf Pracovnej skupiny pre Euroskupinu, poradného orgánu Euroskupiny.