< sekcia Ekonomika

Na videosamite sú témou aj vlastné príjmy pre európsky rozpočet

Na archívnej snímke symbol eura stojí pred budovou Európskou centrálnou bankou vo Frankfurte nad Mohanom. Foto: TASR/AP

Myšlienku, aby Európska komisia zaviedla celoeurópske dane na financovanie rozšíreného rozpočtu EÚ, podporuje aj Nemecko, jeden z hlavných motorov európskej integrácie.

Brusel 19. júna (TASR) – Premiéri a prezidenti členských krajín, ktorí na prebiehajúcom videosamite EÚ rokujú o rozšírenom sedemročnom rozpočte EÚ na roky 2021 – 2027 a o pláne na obnovu a odolnosť, ktorý má oživiť európsku ekonomiku po koronakríze, preberú aj otázky týkajúce sa vlastných príjmov pre európsky rozpočet, ale nie je tlak dohodnúť sa na tejto téme už teraz. V rozhovore pre TASR to uviedol vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík, ktorý bol pri prípravách podkladov pre rokovania lídrov na najvyššej úrovni.

Myšlienku, aby Európska komisia zaviedla celoeurópske dane na financovanie rozšíreného rozpočtu EÚ, podporuje aj Nemecko, jeden z hlavných motorov európskej integrácie. Uviedla to v stredu tlačová agentúra Reuters s odkazom na slová spolkového ministra financií Olafa Scholza. Ten za nové možné príjmy pre eurorozpočet považuje rozšírenie systému EÚ na obchodovanie s emisiami, zavedenie dane z finančných transakcií alebo uhlíkovú daň na hraniciach Únie.

Javorčík upozornil, že o zavádzaní nových daní sa uvažuje v súvislosti so splácaním pôžičiek vo výške 750 miliárd eur, ktoré EK chce sprostredkovať na svetových finančných trhov pre fond na obnovu a odolnosť. Spresnil, že to, ako sa budú splácať tieto zdroje, je dlhšia perspektíva. Komisia načrtla 30-ročné obdobie, počnúc rokom 2028.

„Je zhoda na tom, že by splácanie malo byť neskôr, ideálne v ďalšej finančnej perspektíve, od roku 2028. To vytvára priestor a čas na to, aby sa členské krajiny dohodli na tom, aké môžu byť vlastné zdroje, či budú environmentálneho charakteru, clá na produkty z krajín, ktoré nespĺňajú požadované environmentálne štandardy, a je tu aj otázka digitálnej dane," opísal situáciu slovenský diplomat.

Zároveň však dodal, že tým, že sa posúva čas na splácanie veľkej pôžičky, sa tak vytvára aj väčší priestor na rokovania o vlastných rozpočtových zdrojoch EÚ.

„Táto téma bude určite predmetom rokovaní lídrov na samite, ale nie je tu veľký tlak, aby sme už teraz mali komplexnú dohodu o každom vlastnom zdroji pre rozpočet. Skôr pôjde o to, aby sme sa v princípe dohodli, že áno – je to možný zdroj toho, ako budeme splácať spoločné pôžičky. Maximum, čo v tejto oblasti možno očakávať, je dohoda, že sa o tom neskôr dohodneme," povedal Javorčík.