Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Sila zotavovania bude podľa Banky pre medzinárodné zúčtovanie závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať pandémia a aké veľké ekonomické škody po sebe zanechá.
Autor TASR
Ženeva 30. júna (TASR) - Kríza, ktorú spôsobila pandémia nového koronavírusu, otestuje v nadchádzajúcich mesiacoch odolnosť malých a stredne veľkých podnikov. Uviedla to v utorok Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), ktorá zároveň predpovedala „vlnu reštrukturalizácie dlhov“.
„Úder pandémie sa ukázal ako rozhodujúci moment,“ skonštatoval generálny riaditeľ BIS Agustín Carstens pri prezentácii výročnej ekonomickej správy. Pripomenul, že opatrenia na zabránenie šíreniu vírusu zasadili tvrdú ranu ekonomike a ich vplyv bude dlhodobý a vážny.
BIS sa často označuje za centrálnu banku centrálnych bánk. Bola založená v roku 1930 v Bazileji vo Švajčiarsku a vlastní ju 62 centrálnych bánk krajín, ktoré sa podieľajú približne 95 % na svetovom hrubom domácom produkte (HDP).
„V ďalšej fáze krízy sa sústredíme na posun od likvidity, zabezpečenia, aby mali firmy dostatok hotovosti na fungovanie, k solventnosti, kde sa bude testovať dlhodobá životaschopnosť mnohých firiem,“ uvádza sa v správe BIS.
Sila zotavovania bude podľa banky závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať pandémia a aké veľké ekonomické škody po sebe zanechá. Domnieva sa tiež, že bude potrebná reštrukturalizácia dlhu, aby sa jednotlivé odvetvia odrazili odo dna a mohli začať znova rásť.
Veľa firiem už pre blokády zaznamenalo obrovské straty príjmov, ktoré sa pravdepodobne budú ďalej zvyšovať. Preto je možné očakávať nárast bankrotov. A tie zase spôsobia straty bankám, pripomenula BIS, podľa ktorej sa od rozsahu bankrotov bude potom odvíjať schopnosť bánk podporiť zotavovanie hospodárstva. Vyčistenie súvah bude rozhodujúce pre udržateľné zotavovanie ekonomiky.
Centrálne banky už v prvých týždňoch po zavedení blokád na obmedzenie šírenia vírusu zintenzívnili opatrenia na podporu hospodárstva, najmä na trhoch s likviditou.
Tieto kroky pomohli stabilizovať finančné trhy. Ale v nadchádzajúcej fáze už nebude možné využívať menovú politiku na riešenie platobnej neschopnosti, varovala BIS. Je tak na vládach, aby sa touto otázkou zaoberali.
„Najhorším výsledkom by bolo zlyhanie pri riešení celkového dlhu a umožnenie trvalého nesprávneho rozdelenia kapitálu,“ dodala v správe.
„Úder pandémie sa ukázal ako rozhodujúci moment,“ skonštatoval generálny riaditeľ BIS Agustín Carstens pri prezentácii výročnej ekonomickej správy. Pripomenul, že opatrenia na zabránenie šíreniu vírusu zasadili tvrdú ranu ekonomike a ich vplyv bude dlhodobý a vážny.
BIS sa často označuje za centrálnu banku centrálnych bánk. Bola založená v roku 1930 v Bazileji vo Švajčiarsku a vlastní ju 62 centrálnych bánk krajín, ktoré sa podieľajú približne 95 % na svetovom hrubom domácom produkte (HDP).
„V ďalšej fáze krízy sa sústredíme na posun od likvidity, zabezpečenia, aby mali firmy dostatok hotovosti na fungovanie, k solventnosti, kde sa bude testovať dlhodobá životaschopnosť mnohých firiem,“ uvádza sa v správe BIS.
Sila zotavovania bude podľa banky závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať pandémia a aké veľké ekonomické škody po sebe zanechá. Domnieva sa tiež, že bude potrebná reštrukturalizácia dlhu, aby sa jednotlivé odvetvia odrazili odo dna a mohli začať znova rásť.
Veľa firiem už pre blokády zaznamenalo obrovské straty príjmov, ktoré sa pravdepodobne budú ďalej zvyšovať. Preto je možné očakávať nárast bankrotov. A tie zase spôsobia straty bankám, pripomenula BIS, podľa ktorej sa od rozsahu bankrotov bude potom odvíjať schopnosť bánk podporiť zotavovanie hospodárstva. Vyčistenie súvah bude rozhodujúce pre udržateľné zotavovanie ekonomiky.
Centrálne banky už v prvých týždňoch po zavedení blokád na obmedzenie šírenia vírusu zintenzívnili opatrenia na podporu hospodárstva, najmä na trhoch s likviditou.
Tieto kroky pomohli stabilizovať finančné trhy. Ale v nadchádzajúcej fáze už nebude možné využívať menovú politiku na riešenie platobnej neschopnosti, varovala BIS. Je tak na vládach, aby sa touto otázkou zaoberali.
„Najhorším výsledkom by bolo zlyhanie pri riešení celkového dlhu a umožnenie trvalého nesprávneho rozdelenia kapitálu,“ dodala v správe.
