Brusel 18. januára (TASR) - Pandémia ochorenia COVID-19 oživila spomienky na dlhovú krízu eurozóny. Vlády v Európskej únii (EÚ) sa obávajú, že tzv. koronakríza zvlášť tvrdo zasiahne práve "najkrehkejšie" ekonomiky bloku a prehĺbi rozdiely medzi členskými štátmi.

Od dlhovej krízy pred vyše 10 rokmi sa v európskom hospodárstve veľa zmenilo. Ale ukazuje sa, že krajiny, ktoré boli v minulosti najviac postihnuté, sú aj teraz najzraniteľnejšie.

Ministri financií eurozóny sa v pondelok podvečer stretli na videokonferencii. Medzi hlavné body ich rokovaní patria stúpajúci verejný dlh a stagnujúci rast miezd.

Grécko, Taliansko a Španielsko majú najvyššiu úroveň dlhu. A aby toho nebolo málo, sú to tiež ekonomiky, ktoré sú najviac závislé od sektoru služieb a cestovného ruchu. A práve turizmus pandémia zvlášť tvrdo zasiahla. Cestovanie sa takmer zastavilo.

No nielen turistami vyhľadávané krajiny na brehu Stredozemného mora zápasia s nadmernými dlhmi v dôsledku pandémie. Aj dlhy Francúzska, ktorého motorom je tiež priemysel, a Belgicka, sa už približujú k rekordným úrovniam, aké ešte v mierových časoch nezaznamenali.

Pre mnohé z týchto krajín je frustrujúci relatívny úspech najväčšej ekonomiky bloku - Nemecka. To sa vďaka svojej predchádzajúcej politike rozpočtových prebytkov a tiež stabilnému vývozu do Číny vyhlo takým problémom, a s akými zápasia mnohí partneri na juhu Európy.

Sťažnosti na rozdiely medzi bohatšími a chudobnejšími štátmi EÚ sú "často sa opakujúcim refrénom" počas pandémie. Začalo sa to tragédiou v Taliansku, ktoré pandémia zasiahla ako prvú krajinu Únie. Taliani sa následne sťažovali na nedostatok solidarity zo strany európskych partnerov.

Tieto sťažnosti boli ešte hlasnejšie, keď rástla úmrtnosť v Španielsku a štáty začali zavádzať blokády. To viedlo k historickému rozhodnutiu vlád EÚ v júli minulého roka vytvoriť spoločný fond vo výške 750 miliárd eur na obnovu ekonomík.

Očakáva sa, že injekcie hotovosti, ktoré majú smerovať do prioritných oblastí, ako sú boj s klimatickou krízou, zlepšenie infraštruktúry alebo vývoj nových technológií, sa v ekonomike prejavia až neskôr.

Medzitým v Európe rastú dlhy. Podľa prognóz z novembra 2020 verejný deficit Francúzska mal do konca roka 2020 dosiahnuť zhruba 10,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) a Španielska 12,2 % HDP, zatiaľ čo v Nemecku to malo byť 6 % HDP.

V "normálnych" časoch by takéto úrovne dlhov vyvolali paniku na finančných trhoch, čo by ohrozilo solventnosť jednotlivých krajín aj budúcnosť spoločnej meny euro. Teraz je to však inak. Európska centrálna banka (ECB) upokojila trhy tým, že odkúpila veľkú časť verejného dlhu eurozóny, čím v podstate predišla problémom v blízkej budúcnosti.

Vďaka tomuto sa úrokové sadzby z 10-ročných dlhopisov hlboko zadlženého Taliansku pohybujú iba kolo úrovne 0,65 %, zatiaľ čo iné štáty majú dokonca záporné úrokové sadzby.

Niektorí ekonómovia sa domnievajú, že intervencia ECB spolu s očkovaním, ktoré znovu otvorí ekonomiky, budú stačiť na to, aby sa Európa vrátila na správnu cestu.

Bez ohľadu na to, aký priebeh bude mať zotavovanie po kríze, mnohé štáty na juhu EÚ nechcú návrat pravidiel o vyrovnanom rozpočte, ktoré počas dlhovej krízy presadilo Nemecko a ďalšie krajiny na severe.

Tieto pravidlá sú nateraz pozastavené, pretože vlády v EÚ potrebujú ratovať svoje ekonomiky. Európska komisia, ktorá zavádza pravidlá, medzitým dala jasne najavo, že kým sa nevráti hospodársky rast, nebude sa debatovať o obnovení obmedzení, tvrdí nemenovaný zdroj z EÚ.