< sekcia Ekonomika

Pandémia skrátila v 2. štvrťroku pracovný čas o 14 %

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Najoptimistickejší scenár ILO počíta so znížením pracovného času o 1,2 % alebo 34 miliónov pracovných miest.

Ženeva 4. júla (TASR) - Pandémia nového koronavírusu spôsobila v 2. štvrťroku 2020 pokles globálneho pracovného času o 14 %. Uviedla to tento týždeň vo svojej revidovanej prognóze Medzinárodná organizácia práce (ILO).

Podľa aktualizovanej predpovede ILO so sídlom v Ženeve tento pokles počtu pracovných hodín zodpovedá strate 400 miliónov pracovných miest na plný úväzok pri štandardnom 48-hodinovom pracovnom týždni.

To predstavuje „prudký nárast“ oproti poklesu pracovného času o 10,7 %, respektíve 305 miliónov pracovných miest, v 2. kvartáli, ktorý ILO predpovedala ešte v máji vo svojej predchádzajúcej správe o vplyve ochorenia COVID-19 na trh práce.

V rámci priatej aktualizácie monitoru vplyvu COVID-19 na svet práce ILO uviedla, že pandémia najviac zasiahla Severnú a Južnú Ameriku s odhadovaným poklesom počtu odpracovaných hodín o 18,3 % alebo 70 miliónov pracovných miest na plný úväzok.

Pri svojich výpočtoch použila ILO tzv. model „nowcasting“, ktorý predstavuje štatistické predpovede vychádzajúce z údajov z ekonomiky a trhu práce v reálnom čase. Ako základ pre porovnanie používa 4. štvrťrok 2019.

ILO vypočítala, že v 1. štvrťroku 2020 došlo k poklesu počtu pracovných hodín na celom svete o 5,4 %, čo predstavuje 155 miliónov pracovných miest, v porovnaní so 4. kvartálom 2019.

Tento globálny pokles spôsobilo viacero faktorov, ako napríklad skrátený pracovný čas, dočasná dovolenka a tiež nezamestnanosť a „neaktívnosť“. ILO načrtla tri rôzne scenáre oživenia trhu práce v druhej polovici roka.

V základnom predpokladá pokles počtu pracovných hodín o 4,9 % alebo stratu 140 miliónov pracovných miest. Tento scenár predpokladá oživenie hospodárskej aktivity, zrušenie obmedzení a blokád a tiež oživenie spotreby a investícií.

Pri pesimistickom scenári by sa podľa odhadov znížil pracovný čas o 11,9 % alebo 340 miliónov pracovných miest. Je založený na predpoklade, že dôjde k druhej vlne nákazy, čo povedie k návratu obmedzení a v konečnom dôsledku k „výrazne pomalšiemu zotavovaniu“.

Najoptimistickejší scenár ILO počíta so znížením pracovného času o 1,2 % alebo 34 miliónov pracovných miest. Tento najlepší scenár by bol výsledkom rýchleho obnovenia aktivity, výrazného zvýšenia dopytu a tvorby pracovných miest.

Správa ILO odhalila aj prehĺbenie rodových nerovností a disproporčný vplyv pandémie na pracujúce ženy. Poukázala pritom na to, že až 510 miliónov alebo 40 % všetkých zamestnaných žien na celom svete pracuje v štyroch najťažšie postihnutých odvetviach, zatiaľ čo v prípade mužov je to 36,6 % .

Fakt, že ženy dominujú v zdravotníctve, sociálnej starostlivosti a aj v prípade pomocných prác v domácnostiach majú veľkú prevahu, znamená, že sú vystavené väčšiemu riziku infekcie, prenosu vírusu a straty príjmu.

ILO ďalej skonštatovala, že aj pri rozdelení neplatenej starostlivosti o deti sa nerovnosti počas pandémie ešte zväčšili po zatvorení škôl a opatrovateľských služieb.

Podľa ILO tak hrozí, že negatívny vplyv pandémie na ženy by mohol viesť k zvráteniu určitého pokroku v oblasti rodovej rovnosti, ktorý sa podarilo dosiahnuť v uplynulých desaťročiach.