< sekcia Ekonomika

Pandémia zastavila úbytok obyvateľov na španielskom vidieku

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Ak by sa Španielsku podarilo povzbudiť aspoň časť z presídlencov, aby zostali na vidieku, zvrátilo by doterajší trend exodu opačným smerom.

Madrid 22. mája (TASR) - Pokles obyvateľov španielskeho vidieka trápi zákonodarcov a občanov už viac ako pol storočia. Až pandémia ochorenia COVID-19 to náhle zmenila.

Prvýkrát za uplynulé desaťročia vidiecke regióny a menšie mestá v Španielsku zaznamenávajú viac ľudí, ktorí prichádzajú, ako odchádzajú, pretože obmedzenia pohybu pre obavy zo šírenia pandémie nového koronavírusu vyvolali dopyt po priestrannejších životných podmienkach a miestach bližšie k prírode.

Takýto demografický posun badať aj v iných vyspelých rozvinutých ekonomikách, napríklad v USA či v Británii.

Pred Španielskom tak stojí ďalšia výzva - presvedčiť ľudí, aby zostali aj po skončení pandémie. V krajine, kde sú niektoré regióny tak riedko osídlené ako Laponsko za polárnym kruhom, sa vláda snaží povzbudiť ľudí, aby zostali vo svojich nových domovoch.

„V niektorých regiónoch prebiehajú hlboké zmeny, ktoré začínajú byť nezvratné,“ uviedol Tomás García Azcárate, zástupca riaditeľa španielskeho Inštitútu pre ekonomiku, geografiu a demografiu v Madride.

Vláda premiéra Pedra Sáncheza sa pokúša udržať tento trend, ktorý by jej zároveň pomohol vyriešiť dlhodobé sťažnosti na zanedbávanie vidieckych oblastí. Kabinet má v úmysle vynaložiť veľké prostriedky zo 140 miliárd eur, ktoré má Španielsko v nasledujúcich šiestich rokoch dostať z európskeho fondu obnovy na oživenie ekonomiky po pandémii, na zlepšenie infraštruktúry a možností na vidieku.

„Európske fondy všetko menia,“ uviedol Francés Boya, generálny tajomník ministerstva pre ekologickú transformáciu v Madride, ktorý má na starosti populačnú politiku. "Umožnia nám vylepšiť ukazovatele, ako napríklad podiel vidieckeho obyvateľstva, ktoré nie je spojené s novými technológiami,“ spresnil.

Vláda tvrdí, že plánuje vyčleniť 2,3 miliardy eur na zabezpečenie pokrytia celej krajiny širokopásmovým optickým internetom do roku 2025 a 2 miliardy eur na rozšírenie siete novej generácie 5G. Ďalších niekoľko miliárd eur má ísť na obnovu obecných budov vo vidieckych oblastiach, na pomoc pri ochrane prírodného dedičstva a podporu trvalo udržateľného poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybolovu.

Tieto zmeny si však vyžiadajú istý čas. Vzhľadom na zrýchľovanie očkovacej kampane v Španielsku však niektorí z tých, ktorí sa odsťahovali na vidiek, už zvažujú, či sa vrátia späť. To vytvára tlak na vládu, aby urýchlila svoj akčný plán.

„Zatiaľ neviem, či zo mňa zostane vidiecka žena do konca života, alebo len ďalšie dva alebo tri roky,“ povedala 39-ročná pedagogička Loli García, ktorá sa presťahovala z Madridu na severovýchod Španielska do dedinky Used s 200 obyvateľmi vlani v septembri aj so svojimi dvoma malými deťmi. "To, čo sa mi na Used veľmi páči, je príroda a sloboda. A čas. Zdá sa, že tu máme opäť čas žiť,“ poznamenala.

Ak by sa Španielsku podarilo povzbudiť aspoň časť z presídlencov, aby zostali na vidieku, zvrátilo by doterajší trend exodu opačným smerom.

Španieli sa začali hromadne sťahovať do miest na začiatku 50. rokov minulého storočia, zhruba desať rokov po občianskej vojne v krajine. Najväčší exodus z vidieka v Španielsku trval do roku 1991 a podľa centrálnej banky zvýšil podiel obyvateľov miest na 80 % zo 60 %.

Podobné urbanizačné trendy zažili v druhej polovici 20. storočia krajiny po celom svete. Ale presuny v Španielsku boli výraznejšie, pretože sa ľudia sťahovali do menšieho počtu miest, uviedla vo svojej správe španielska centrálna banka.

Táto koncentrácia zanechala v Španielsku neobvyklé dedičstvo - veľmi nerovnomerné osídlenie. Na základe počtu štvorcových kilometrov s minimálne jedným obyvateľom je v Španielsku osídlených iba 13 % územia v porovnaní takmer so 70 % vo Francúzsku a 60 % v Nemecku, ukazujú údaje banky.

Približne 3403 lokálnym samosprávam alebo viac ako 40 % dedín a mestečiek v krajine stále hrozí riziko "zmiznutia", sú totiž domovom len asi milióna ľudí.

"Vo väčšine častí sveta ľudí prirodzene priťahujú veľké mestá," uviedol James Pomeroy, globálny ekonóm spoločnosti HSBC v Londýne. "Ak bude pandémia pôsobiť ako spúšťač zmeny a niektoré z pracovných miest sa rozšíria po celej krajine, mohli by ste vidieť širšiu základňu jednotlivcov s vysokými príjmami, ktorí míňajú svoje peniaze za miestne tovary a služby," skonštatoval a dodal, že by to prinieslo veľa pozitív.