< sekcia Ekonomika

Pandémia zmenila priority inšpektorov, zamerajú sa aj na prácu z domu

Na snímke tabuľa s nápisom na budove, v ktorej sídli Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na Špitálskej ulici v Bratislave Foto: TASR - Jaroslav Novák

Inšpektorát pripravuje aj ďalšie zmeny v legislatíve a v kontrolách dodržiavania predpisov. Jednou z nich je zavedenie Integrovanej inšpekcie.

Bratislava/Košice 19. októbra (TASR) – Pandémia nového koronavírusu vyvolala zvýšený záujem zamestnávateľov, ale aj zamestnancov o prácu z domu, no homeoffice má aj svoje nedostatky. Jedným z nich je aj sťažená kontrola dodržiavania pracovného času a nekontrolovateľná práca nadčas. Národný inšpektorát práce (NIP) preto pripravuje legislatívne zmeny, ktoré pri práci z domu zavedú prísnejšiu evidenciu pracovného času. Uviedol to v pondelok na tlačovej konferencii Michal Horňak, vedúci oddelenia riadenia inšpekcie práce NIP.

"Pripravujeme legislatívny návrh, ktorý presne zadefinuje pracovný čas vo forme homeoffice," povedal Horňak. Zamestnávatelia podľa neho majú tendenciu viac využívať zamestnancov, ktorí robia z domu, ako keď boli na pracovisku. "Potom zamestnanci nerobia osem hodín, ale niekedy robia desať, jedenásť hodín," dodal. NIP chce preto zaviesť legislatívne záväznú formu evidencie pracovného času, napríklad online registráciou, alebo inou evidenciou.

NIP sa pri práci z domu zaoberá aj otázkou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnávatelia musia zamestnancom pri práci z domu zabezpečiť potrebné pracovné prostriedky, ako sú notebook, tlačiareň. Hoci sa na prácu z domu nevzťahujú požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ako pri práci na riadnom pracovisku, musí zamestnávateľ minimálne oboznámiť zamestnancov, ako sa chrániť pred rizikami, ktoré môžu pôsobiť na jeho podporno-pohybovú sústavu i zrak. Takéto oboznámenie by mal zamestnávateľ vedieť preukázať.

Práve bolesti chrbta, stuhnuté svaly, bolesti krku ako dôsledok práce, sa stal témou kampane "Zdravé pracoviská znižujú záťaž 2020 – 2022", ktorú v pondelok NIP odštartoval v spolupráci s Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Okrem toho, že poškodenia podporno-pohybovej sústavy môžu vážne ovplyvniť každodenný život, produktivitu a nepriaznivo vplývať na fyzické, ale tiež duševné zdravie, predstavujú veľké výdavky pre zamestnávateľov a národné systémy zdravotnej starostlivosti.

Podľa rôznych odhadov sa náklady na pracovné úrazy a choroby z povolania pohybujú rádovo v miliardách eur, pričom v závislosti od jednotlivých krajín sa môžu pohybovať až na úrovni 3,3 percenta hrubého domáceho produktu. Zamestnanci, ktorí trpia poškodeniami podporno-pohybovej sústavy, sú častejšie a dlhšie práceneschopní, dochádza u nich k vyššej pravdepodobnosti zníženia pracovnej výkonnosti a v konečnom dôsledku to často môže znamenať ich odchod do predčasného dôchodku.

Inšpektorát pripravuje aj ďalšie zmeny v legislatíve a v kontrolách dodržiavania predpisov. Jednou z nich je zavedenie Integrovanej inšpekcie. Tá zaistí, že kontrolóri by mali chodiť do podnikov menej často a kontrolovať naraz viac oblastí. NIP sa chce viac zamerať na mikro a malé podniky, pre ktoré je dodržiavanie rozsiahlej agendy BOZP náročné. Kontrolóri by však nemali v prípade porušenia predpisov pristupovať okamžite k pokutám, ale mali by podnikateľom dať čas na napravenie zistených nedostatkov. Tento mäkší prístup sa však nebude týkať nelegálneho zamestnávania.