Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Ekonomika

Parlament schválil novelu Zákonníka práce a finančné opatrenia

NR SR. Foto: TASR - Michal Svítok

Lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov sa budú posúvať, malým a stredným podnikom má byť poskytnutá finančná pomoc.

Bratislava 2. apríla (TASR) - Nezamestnaní budú môcť dlhšie čerpať dávku v nezamestnanosti, nie iba pol roka. Parlament schválil novelu Zákonníka práce z dielne ministerstva práce, ktoré okrem predĺženia podporného obdobia pre nezamestnaných prináša aj ďalšie zmeny.

Novela pracovného kódexu upravuje organizáciu pracovného času, dovolenky a prekážky v práci na strane zamestnanca aj zamestnávateľa. Po novom sa má ustanoviť možnosť výkonu práce z domácnosti zamestnanca, ak to povaha práce umožňuje.

V oblasti sociálneho poistenia rezort práce navrhol zabezpečiť príjem ľuďom, ktorí poberajú dávku v nezamestnanosti prostredníctvom dočasného predĺženia podpornej doby poberania tejto dávky na viac ako pol roka, pretože tieto osoby si nevedia v čase krízovej situácie nájsť zamestnanie. Vzťahovať sa to bude aj na prípady pred nadobudnutím účinnosti novely Zákonníka práce, aby sa to týkalo všetkých nezamestnaných, ktorých zasiahla mimoriadna situácia okolo nového koronavírusu.

Tiež sa upravia podmienky čerpania dovolenky z hľadiska oznamovacej povinnosti zamestnávateľa vopred, a to skrátením ustanoveného času na najmenej sedem dní vopred a v prípade dovolenky, ktorá sa prenáša z predchádzajúceho alebo z predchádzajúcich rokov, na najmenej dva dni.

Zmeny sa dotknú aj zákona o službách zamestnanosti. Pri príspevku na podporu udržania zamestnanosti v čase trvania mimoriadnej situácie sa má splnenie podmienok na jeho čerpanie preukazovať čestným vyhlásením. Medzi tieto podmienky patrí napríklad splnenie daňových a odvodových povinností. Súčasne sa pri realizácii projektov na podporu udržania zamestnanosti ministerstvo navrhlo výnimku povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora. Tento krok má podľa rezortu práce zrýchliť celý administratívny proces pomoci zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorých zasiahla kríza pre pandémiu.

Doplní sa tiež ochrana zamestnanca pred skončením pracovného pomeru a ochrany pri návrate do zamestnania, ak pracovník využije dôležitú osobnú prekážku v práci na ošetrovanie chorého člena rodiny alebo starostlivosť o dieťa. Týkať sa to má aj prípadov zamestnancov, ktorým je nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia. "Zabezpečí sa rovnaká ochrana, ako sa poskytuje zamestnancovi, ktorý je dočasne pracovne neschopný," tvrdí rezort práce.

Novela prináša aj ďalšiu dôležitú zmenu a to, že zamestnávatelia bez zástupcov zamestnancov, teda odborárov, budú môcť rozhodnúť, že v prípade prekážky v práci môžu poskytovať zamestnancom náhradu mzdy v sume 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Týkať sa to má prípadov, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie či obmedzenie činnosti firmy v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

Zamestnávateľom tiež majú ubudnúť niektoré povinnosti v čase mimoriadnej situácie, čo sa týka bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Týka sa to napríklad oboznamovacích povinností v prípade BOZP, ktoré má firma, keď prijme nového zamestnanca alebo ho preradí na iné pracovisko.

Z novely Zákonníka práce sa pozmeňujúcim návrhom z výborov vypustilo ustanovenie, aby zamestnávatelia z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu mohli nariadiť zamestnancovi odpracovanie času, za ktorý mu patrila náhrada mzdy v tomto období. Pôvodne rezort práce navrhoval, aby odpracovanie bolo možné nariadiť najviac v rozsahu 400 hodín v kalendárnom roku. Táto problematika bude riešená inými inštitútmi, ktoré sa upravia v rámci sociálneho dialógu vo firme.


Parlament schválil finančné opatrenia v súvislosti s koronavírusom


Lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov sa budú posúvať, malým a stredným podnikom má byť poskytnutá finančná pomoc. Finančné opatrenia z dielne Ministerstva financií (MF) SR v súvislosti so šírením choroby COVID-19 vo štvrtok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR. Poslanci o návrhu zákona rokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

Poslanci zaradili do programu schôdze dva vládne návrhy zákonov


Do programu štvrtej schôdze NR SR pribudli dva vládne návrhy zákonov spolu s návrhmi na skrátené legislatívne konanie k týmto právnym normám. Ide o vládny návrh zákona o sociálnom poistení a vládny návrh o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením choroby COVID-19 v oblasti zdravotníctva.

Na návrh štyroch poslaneckých klubov OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí to vo štvrtok uviedol podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO). Poslanci to odobrili všeobecným súhlasom. Rokovať o týchto bodoch by mali v piatok (3. 3.), schôdza sa začne o 9.30 h.

Hlasovať o opatreniach z dielne MV pre krízu sa bude až na ďalšej schôdzi


Poslanci budú o súbore opatrení z dielne Ministerstva vnútra (MV) SR v súvislosti s ochorením COVID-19 hlasovať až na nasledujúcej schôdzi parlamentu. Na presunutí hlasovania sa zhodli štyri poslanecké kluby. Informovala o tom poslankyňa a spravodajkyňa návrhu Zita Pleštinská (OĽaNO).

Sporné boli ustanovenia v súvislosti so zasadnutiami obecných zastupiteľstiev počas krízovej situácie a možnosti, aby poslanci zastupiteľstiev hlasovali korešpondenčne, teda per rollam.

Návrh obsahuje okrem zmien pri rokovaniach zastupiteľstiev aj ďalšie ustanovenia. Policajti, hasiči a záchranári by mohli mať počas krízovej situácie pre pandémiu nového koronavírusu nárok na platené voľno v prípade potreby celodennej starostlivosti o dieťa či zverenej osoby.

Zmeny by sa mohli dotknúť aj vydávania dokladov. Obmedziť by sa mohlo prijímanie žiadostí o vydanie občianskeho preukazu, napríklad pri neplatných či nesprávnych údajoch, nemuseli by sa tiež prijímať žiadosti o vydanie občianskeho preukazu pre dieťa do 15 rokov. Obmedziť sa má aj prijímanie žiadostí o vydanie cestovného pasu a vybavenie vodičských preukazov.

Poslanci vyše hodiny diskutovali o šéfoch výbor, opozícia trvá na nominácii


Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok večer vyše hodiny diskutovali o návrhoch na voľbu predsedov parlamentných výborov. Opozičný Smer-SD a ĽSNS namietajú kandidatúru koaličných poslancov na pozíciu predsedov výborov, ktoré mali pripadnúť opozícii. Šéf Smeru-SD Robert Fico i predseda ĽSNS Marian Kotleba sa zhodli, že dohoda na rozdelení výborov bola jasná, a preto predkladajú rovnakých kandidátov. Predstavitelia vládnej koalície skonštatovali, že chcú sfunkčniť výbory, opozícia má podľa nej navrhnúť takých kandidátov, ktorí si získajú dôveru snemovne.

Fico odmieta argumenty, prečo by Ľuboš Blaha (Smer-SD) nemal byť zvolený za predsedu ľudskoprávneho výboru. "Ak má niekto sympatie k Rusku, tak sa k nemu hlásim a poviem prečo. (...) Sloboda a Československo nedošli zo západu, ale z východu," skonštatoval s tým, že Slovensko oslobodila práve Červená armáda. Na nominácii Blahu trvá. Tvrdí, že na grémiu koalícia odmietla len členov ĽSNS ako predsedov štandardných výborov. Rovnako mali deklarovať, že nikdy nebudú voliť Blahu do zahraničného výboru, ale nevylúčili jeho podporu v inom výbore.

Kotleba doplnil, že sa na grémiu nehovorilo ani o tom, že koalícia nepodporí kandidátov ĽSNS do kontrolných výborov. Podľa jeho slov koalícia definovala tri podmienky, a to že ĽSNS nesmie viesť zahraničný výbor a ľudskoprávny a že Blaha nesmie viesť zahraničný výbor.

Peter Pčolinský (Sme rodina) reagoval tým, že Fico nedával na rokovaní grémia žiadnu otázku o prerozdelení výborov. "Problém nie je Blaha na čele zahraničného výboru, ale Blaha ako osoba. (...) Bolo vám jasne naznačené, že Ľuboš Blaha je problém," uviedol.

"Navrhnite dvoch normálnych ľudí a my ich zvolíme, ale nie týchto milovníkov totalitných režimov," poznamenal poslanec Marek Hattas (Za ľudí). Ondrej Dostál (SaS) aj Juraj Gyimesi (OĽaNO) deklarovali, že okamžite po ich zvolení do funkcie predsedov a následnom sfunkčnení výborov sa pozície vzdajú.

Blaha skonštatoval, že ide o totalitný valec koalície. Zdôraznil, že si váži všetky krajiny aj tých, ktorí oslobodili Slovensko. "Bola to Červená armáda a budem to pripomínať. (...) Nikdy som neobhajoval žiadne zločiny žiadneho režimu," podotkol.

Ľubomír Petrák podotkol, že demokracia je schopnosť správať sa podľa pravidiel, ktoré sú dohodnuté. Pripomenul, že na rozdelení výborov pre opozíciu dohoda bola. Dušan Jarjabek (Smer-SD) dodal, že koalícia porušuje "dohody v rámci beťárskej cti". Smer-SD sa podľa jeho slov tejto dohody drží.

Poslanci zvolili O. Dostála za šéfa ľudskoprávneho výboru


Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok zvolili Ondreja Dostála (SaS) za predsedu parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Dostál avizoval, že po sfunkčnení výboru sa funkcie vzdá. Poslanci opätovne nezvolili predsedu výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva (VOS). Podľa pôvodnej dohody poslaneckých klubov mala oba výbory obsadiť opozícia. Voľbou predsedov výborov plénum ukončilo druhý rokovací deň štvrtej schôdze NR SR.

Dostál sa svojej funkcie plánuje vzdať po zvolení podpredsedov výboru. Na post šéfa ľudskoprávneho výboru opätovne kandidoval aj Ľuboš Blaha (Smer-SD), ktorý nezískal potrebný počet hlasov.

Na funkciu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti VOS kandidoval opätovne Marian Kotleba (ĽSNS) a o funkciu sa uchádzal aj Juraj Gyimesi (OĽaNO). Ani jedného do funkcie poslanci nezvolili. Voľba sa bude opakovať. Kotlebu a Blahu plénum zvolilo za členov výborov.

S kandidatúrou Kotlebu a Blahu za šéfov uvedených výborov mali problém koaliční poslanci. Po opakovaných neúspešných voľbách sa rozhodli kandidovať koaliční poslanci Dostál a Gyimesi, ktorí tak chceli tieto výbory sfunkčniť a následne sa svojich postov vzdať.

Vzhľadom na to, že do programu štvrtej schôdze parlamentu pribudli dva vládne návrhy zákonov, bude rokovanie pokračovať aj v piatok (3. 4.). Poslanci sa zídu o 9.30 h, rozhodovať majú o návrhu zákona o sociálnom poistení a návrhu o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením choroby COVID-19 v oblasti zdravotníctva. Prerokovať ich majú v skrátenom legislatívnom konaní.