Partizánske 28. januára (TASR) - Systém centrálneho zásobovania teplom (CZT) v Partizánskom by mal byť v budúcnosti postavený na báze obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Vyplýva to zo štúdie uskutočniteľnosti dekarbonizácie vykurovacích systémov v meste, ktorú v stredu prezentovali na mestskom úrade v Partizánskom. Projekt dekarbonizácie celého systému CZT pripravuje mesto pravdepodobne ako prvé na Slovensku, financovať ho chce v prípade rozhodnutia o realizácii z mimorozpočtových zdrojov.
Štúdiu uskutočniteľnosti financovalo mesto zo zdrojov Európskej komisie a Európskej investičnej banky (EIB) cez program TARGET. Cieľom štúdie bolo zistiť možnosti dekarbonizácie CZT v meste. Vedúci konzultačného tímu EIB Mario Ortner spomenul, že experti prezreli v rámci štúdie niekoľko možných variantov zefektívnenia systému a ako najlepší im vyšiel ten, v ktorom sa prepojí sídlisko Luhy a sídlisko Šípok. „Sídlisko Šípok je už v súčasnosti na 100 percent zásobované teplom prostredníctvom biomasy, ktorá reprezentuje OZE. Na sídlisku Luhy sa naďalej využíva zemný plyn,“ priblížil Ortner s tým, že experti v štúdii poukázali i na nutnú obnovu kotla na biomasu.
Veľmi dôležité podľa neho tiež je, aby ceny tepla boli do budúcnosti stabilné, nízke a neboli závislé od kolísavej ceny plynu.
„Ďalším krokom bude dokončenie štúdie uskutočniteľnosti, po ktorom by mala nasledovať žiadosť o financovanie z Európskej únie alebo EIB. Samozrejme, nasledovať bude návrh samotného systému, dôležitým krokom je i schválenie návrhu zo strany mesta,“ doplnil Ortner.
Zámer dekarbonizácie CZT je jedným z projektov, ktoré mesto pripravuje v rámci transformácie hornej Nitry. Spolupracuje na ňom s organizáciou Priatelia Zeme - CEPA. S realizáciou začala samospráva ešte na jar 2022. „Partizánske je podľa všetkého prvým mestom na Slovensku, ktoré pripravuje komplexnú dekarbonizáciu systému CZT. Je tiež jediným mestom, ktoré má vo svojom vlastníctve kompletne celé zásobovanie teplom,“ uviedol primátor Jozef Božik s tým, že obdobné projekty pripravujú Košice i Kežmarok, dotknúť sa však majú len časti miest.
Plánovaný projekt by podľa neho priniesol kompletne dekarbonizované tepelné hospodárstvo, respektíve tepelné hospodárstvo s minimálnymi emisiami CO2, podľa prepočtov by bolo výhodnejšie aj pre občanov z hľadiska platieb. „Chceme zachovať aj naše moderné plynové kotolne na Luhoch, ktoré by boli alternatívou v prípade nedostatku biomasy alebo drevnej štiepky,“ doplnil.
Primátor spomenul, že náklady na zabezpečenie projektu prevyšujú šesť miliónov eur, preto ak sa mesto rozhodne projekt realizovať, chce osloviť Modernizačný fond, ale aj Európsku úniu. Samotný termín modernizácie CZT odhadol Božik na ďalšie volebné obdobie alebo horizont desiatich rokov.