
Podľa neho by to zároveň posilnilo globálnu úlohu eura a autonómiu bloku, keďže rezervné meny si vyžadujú rozsah a hlboké zdroje likvidných a bezpečných aktív.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 7. júna (TASR) - Nastal čas, aby sa Európa vzdala svojho dlhodobého politického odporu voči emisii spoločného dlhu, myslí si guvernér cyperskej centrálnej banky Christodoulos Patsalides. Európske dlhopisy by podľa neho posilnili suverenitu a stabilitu EÚ. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Európa už dlho diskutuje o tom, že by si spoločne požičiavala, čo by vytvorilo referenčný nástroj schopný konkurovať štátnym dlhopisom USA. Niektoré krajiny, najmä Nemecko a Holandsko, sú však proti, pretože sa obávajú, že ich daňovníci by napokon museli platiť za fiškálnu nezodpovednosť iných.
Absencia takéhoto bezpečného aktíva však ponechala finančnú architektúru bloku neúplnú, čo viedlo k vyšším nákladom na obsluhu dlhu a nižšej konkurencieschopnosti. Európska centrálna banka (ECB) preto čoraz dôraznejšie tlačí na politickú zmenu.
„Vzácne zosúladenie ekonomických, geopolitických a inštitucionálnych podmienok vytvorilo presvedčivý dôvod na vydanie spoločného európskeho bezpečného aktíva,“ uviedol Patsalides, ktorého krajina v januári prevzala rotujúce predsedníctvo Rady EÚ.
Patsalides, ktorý je zároveň členom Rady guvernérov ECB, tvrdí, že takýto nástroj by mohol znížiť náklady a poskytnúť dostatok prostriedkov potrebných na financovanie spoločných iniciatív, ako sú zelená a digitálna transformácia, programy umelej inteligencie, obrana, pripravenosť v oblasti zdravotníctva či energetická bezpečnosť.
Emisia spoločného dlhu by podľa neho v skutočnosti vytvorila pozitívny cyklus s ďalekosiahlymi prínosmi. Spoločné dlhopisy by ako bezpečné aktívum poskytli cenový benchmark, zábezpeku, ako aj dostatok likvidity, teda všetky nevyhnutné podmienky dobre fungujúceho kapitálového trhu. To by následne pomohlo mobilizovať veľké úspory európskych domácností smerom k produktívnym investíciám.
„Hlbší a likvidnejší európsky kapitálový trh, ukotvený spoločným referenčným aktívom, by uľahčil vytváranie väčších inštitucionálnych kapitálových zdrojov, podporil dlhodobé investície a znížil náklady na financovanie,“ uviedol Patsalides.
Podľa neho by to zároveň posilnilo globálnu úlohu eura a autonómiu bloku, keďže rezervné meny si vyžadujú rozsah a hlboké zdroje likvidných a bezpečných aktív.
Najlepším prístupom, aby to fungovalo, by podľa Patsalidesa bolo oddeliť vydávanie dlhu od výdavkov - prvé by vytváralo trh bezpečných aktív a druhé by smerovalo kapitál na plnenie spoločných cieľov.
Európa už dlho diskutuje o tom, že by si spoločne požičiavala, čo by vytvorilo referenčný nástroj schopný konkurovať štátnym dlhopisom USA. Niektoré krajiny, najmä Nemecko a Holandsko, sú však proti, pretože sa obávajú, že ich daňovníci by napokon museli platiť za fiškálnu nezodpovednosť iných.
Absencia takéhoto bezpečného aktíva však ponechala finančnú architektúru bloku neúplnú, čo viedlo k vyšším nákladom na obsluhu dlhu a nižšej konkurencieschopnosti. Európska centrálna banka (ECB) preto čoraz dôraznejšie tlačí na politickú zmenu.
„Vzácne zosúladenie ekonomických, geopolitických a inštitucionálnych podmienok vytvorilo presvedčivý dôvod na vydanie spoločného európskeho bezpečného aktíva,“ uviedol Patsalides, ktorého krajina v januári prevzala rotujúce predsedníctvo Rady EÚ.
Patsalides, ktorý je zároveň členom Rady guvernérov ECB, tvrdí, že takýto nástroj by mohol znížiť náklady a poskytnúť dostatok prostriedkov potrebných na financovanie spoločných iniciatív, ako sú zelená a digitálna transformácia, programy umelej inteligencie, obrana, pripravenosť v oblasti zdravotníctva či energetická bezpečnosť.
Emisia spoločného dlhu by podľa neho v skutočnosti vytvorila pozitívny cyklus s ďalekosiahlymi prínosmi. Spoločné dlhopisy by ako bezpečné aktívum poskytli cenový benchmark, zábezpeku, ako aj dostatok likvidity, teda všetky nevyhnutné podmienky dobre fungujúceho kapitálového trhu. To by následne pomohlo mobilizovať veľké úspory európskych domácností smerom k produktívnym investíciám.
„Hlbší a likvidnejší európsky kapitálový trh, ukotvený spoločným referenčným aktívom, by uľahčil vytváranie väčších inštitucionálnych kapitálových zdrojov, podporil dlhodobé investície a znížil náklady na financovanie,“ uviedol Patsalides.
Podľa neho by to zároveň posilnilo globálnu úlohu eura a autonómiu bloku, keďže rezervné meny si vyžadujú rozsah a hlboké zdroje likvidných a bezpečných aktív.
Najlepším prístupom, aby to fungovalo, by podľa Patsalidesa bolo oddeliť vydávanie dlhu od výdavkov - prvé by vytváralo trh bezpečných aktív a druhé by smerovalo kapitál na plnenie spoločných cieľov.




